ASSEN - Tisíc rokov stará socha Budhu bola podrobená reštaurátorským prácam, keď výskumníci zistili, že sa vo vnútri nachádzajú pozostatky ľudskej bytosti. Drentsovo múzeum so zdravotným strediskom Meander v Holandsku spolu objavili mumifikovaného budhistického mnícha.
Telo vo vnútri sochy podľa všetkého patrí budhistickému majstrovi Liuquanovi, členovi čínskej meditačnej školy, ktorý zomrel okolo roku 1100 nášho letopočtu. Ako sa jeho telo dostalo do starovekej čínskej sochy? Jednou z možností, ktorú skúmalo Drentsovo múzeum, je proces sebamumifikácie, počas ktorej mnísi dúfali, že sa premenia na uctievaných živých Budhov.
Testy odhalili prekvapenie
Aby sa vedci dozvedeli viac, podrobili mnícha viacerým testom, ktoré zahŕňali napríklad CT sken celého tela, odobratie kostného materiálu či endoskopom odobrané vzorky z hrudníka a brušných dutín. Zistlo sa, že Liuquanove orgány boli odstránené a nahradené útržkami papiera s potlačou starovekých čínskych znakov a iným materiálom, ktorý nebol identifikovaný. Ako boli orgány odobraté z múmie, zostáva záhadou.
Prax sebamumifikácie medzi budhistickými mníchmi bola najbežnejšia v Japonsku, ale vyskytla sa aj inde v Ázii. Mnísi, ktorí sa zaujímali o sebamumifikáciu, strávili viac ako desať rokov na špeciálnej diéte, ktorá ich postupne vyhladovala a zvýšila ich šance na zachovanie tela v dobrom stave. Mnísi sa vyhýbali akémukoľvek jedlu vyrobenému z ryže, pšenice a sójových bôbov. Namiesto toho jedli orechy, bobule, kôru stromov a ihličie v pomaly sa zmenšujúcich množstvách, aby znížili telesný tuk a vlhkosť. Jedli tiež bylinky a sezamové semienka, aby zabránili rastu baktérií. Pili jedovatú šťavu zo stromov, ktorá sa používala na výrobu laku, aby toxicita odpudzovala hmyz a prenikla do tela ako balzamovacia tekutina, uvádza History.
Po rokoch dodržiavania prísnej diéty bol mních zaživa pochovaný v podzemnej komore. Dýchal cez bambusovú trubicu sediac v lotosovej pozícii. Každý deň zazvonil v hrobke na zvonček, aby naznačil, že je ešte nažive. Ak už nezazvonil, vzduchová trubica sa odstránila a hrobka zapečatila. Po troch rokoch stúpenci hrob otvorili, keď bolo telo mumifikované a previezli ho do neďalekého chrámu, aby ho uctievali. Ak telo nemumifikovalo, bolo exorcizované a pochované. Pre niektorých praktizujúcich budhistov nie sú mumifikovaní mnísi mŕtvi, ale sú v hlbokom meditatívnom stave známom ako "tukdam".
