HAMILTON - Kvôli zanášaniu veľkých svetových priehrad usadeninami z ich prítokov hrozí, že tieto vodné rezervoáry prídu do roku 2050 v priemere o štvrtinu svojej pôvodnej kapacity. Vyplýva to podľa agentúry DPA zo štúdie OSN. Hrozí tak globálny vodohospodársky problém s možnými značnými dôsledkami.
Odhadovaná strata činí pri zhruba 50-tisíc sledovaných priehradách 1,65 bilióna kubických metrov, čo zodpovedá približne ročnej spotrebe vody v Indii, Číne, Indonézii, Francúzsku a Kanade dohromady, upozornila Univerzita Spojených národov. Rozsah strát je podľa nej znepokojujúci, najmä keď sa svet stretáva s mnohými ďalšími problémami so zásobovaním vodou.
Nové výzvy pre svetové vodohospodárstvo
Priehrady obmedzujú prirodzené prenášanie riečnych sedimentov. Usadeniny mnohých priehrad sa postupne zanášajú, navyše proti prúdu riek stále viac hrozia záplavy, zatiaľ čo po prúde erózie. Zanášanie priehrad patrí medzi najväčšie výzvy pre svetovú vodohospodársku infraštruktúru, upozornil tím na čele s Dumindom Pererou z Inštitútu pre vodu, životné prostredie a zdravie Univerzity Spojených národov (UNU-INWEH) v kanadskom Hamiltone. "Pokles disponibilnej úložnej kapacity do roku 2050 vo všetkých krajinách a regiónoch spochybní všetky aspekty národných ekonomík, vrátane zavlažovania, výroby elektriny a zásobovania vodou. Nové priehrady, ktoré sú teraz budované alebo plánované, nevyrovnajú straty kapacity spôsobené sedimentáciou," vysvetlil Perera.
Napríklad v Ázii, kde žije 60 percent svetovej populácie, má ukladanie vody rozhodujúci význam pre udržanie vodnej a potravinovej bezpečnosti, stojí v analýze OSN. Podľa vedcov zaznamenajú najväčšie straty, 35 až 50 percent oproti pôvodnej kapacite, v schopnosti hromadenia vodných zásob do roku 2050, krajiny ako Británia, Panama, Írsko, Japonsko a Seychely. Naopak priehradné nádrže v krajinách ako Bhután, Kambodža, Mongolsko, Etiópia, Guinea a Nigéria zatiaľ príliš dotknuté nie sú, pretože tamojšie vodné diela sú pomerne nové. Vedci vychádzali z odhadov pravdepodobných strát kapacity u viac ako 47 400 veľkých priehradných nádrží v 150 krajinách na roky 2022, 2030 a 2050. Zhruba 28 000 týchto vodných diel leží v ázijsko-pacifickej oblasti, asi 2300 v Afrike, na 6700 v Európe a okolo 10 400 v Amerike. Ako veľké sú definované priehrady vysoké viac ako 15 metrov alebo také, ktoré pri výške päť až 15 metrov pojmú viac ako tri milióny kubických metrov vody.
Pôvodná globálna kapacita ukladania vody 6300 miliárd kubických metrov v priehradách zahrnutých do štúdie má do roku 2050 klesnúť na zhruba 4670 miliárd kubíkov. Medzi možné opatrenia patria podľa expertov OSN takzvané bypassy, teda oddelené kanály, ktoré napríklad pri povodniach odvádzajú vodu priamo po prúde rieky. Pri optimálnej prevádzke by mohli tieto tunely usadzovania znížiť až o 90 percent, ukázali predchádzajúce štúdie. Alternatívnym riešením je zvýšenie existujúcich hrádzí, ale tým sa zvýši aj plocha priehradných jazier, čo môže mať vplyv na okolie. Možné je aj nákladné odbagrovanie alebo výplachy nánosov, čo zase môže mať značné negatívne následky pre oblasti položené pod priehradami.
