BALTIMORE - Vedci zistili, že rýchlosť pohybu očí odhaľuje skutočné preferencie každého z nás a predpovedá konečné rozhodnutie, ktoré urobíme. V článku, ktorý bol zverejnený v časopise Current Biology uviedli, že rýchly, mimovoľný a vôľou neriadený pohyb oka úzko súvisí s tým, koľko času si doprajeme na rozmýšľanie predtým, ako niečo vypovieme alebo urobíme.
Bleskový pohyb očí známy ako sakáda nám napríklad umožňuje čítať. Naše oči ho vykonávajú mimovoľne, čiže bez toho, aby sme si to uvedomovali. Vďaka nemu nám kĺžu po texte od slova k slovu, na niektoré z nich sa možno aj zameriame a pokračujeme ďalej v čítaní. Samotný pohyb trvá niekoľko stoviek milisekúnd a naše oči ho vykonávajú aj počas spánku s rýchlym pohybom očí (REM). "Na rozdiel od vašich rúk alebo nôh je rýchlosť pohybov očí takmer úplne nedobrovoľná," uvádza Colin Korbisch u Univerzity v Colorado Boulder, ktorý spolu so svojím tímom testoval, či sú oči skutočne oknom do našej mysle.
Do štúdie prizvali 22 účastníkov a všetkých nechali chodiť na bežiacom páse pri dvoch nastaveniach: krátka chôdza do strmého stúpania alebo dlhšia chôdza po rovine. Následne pozorovali pohyby ich očí pomocou vysokorýchlostnej kamery. „Spočiatku boli sakády oboch možností podobne intenzívne. Potom, ako čas plynul, sa táto intenzita zvýšila a zvyšovala sa ešte rýchlejšie pre možnosť, ktorú si nakoniec vybrali," hovorí člen výskumného tímu Alaa Ahmed.
Keď bol účastníkom štúdie ponúknutý výber medzi dvoma možnosťami bežiaceho pásu, z ktorých jedna bola oveľa namáhavejšia ako druhá, rýchlosť ich očí mala tendenciu zvyšovať sa ako keď išlo o jednoduchšiu možnosť. Takto sa zvýraznil stupeň ich preferencie. „Objavili sme dostupné meranie, ktoré v priebehu niekoľkých sekúnd povie nielen to, čo preferujete, ale aj to, ako veľmi to uprednostňujete,“ hovorí Ahmed. Tí, ktorí sa rozhodovali kratšie, mali rýchlejšie pohyby očí a možno sú to aj impulzívnejší ľudia. Rýchle sakády sa zastavili, keď účastníci urobili svoje konečné rozhodnutie, čo naznačuje, že oči boli zaneprázdnené zhromažďovaním informácií. Išlo teda o spôsob rozhodovania medzi dvoma alternatívami.
Vedci sa domnievajú, že neuróny vo frontálnom očnom poli a parietálnej kôre, ktorá prijíma senzorické informácie v mozgu, zvyšujú aktivitu, keď sa ľudia sústreďujú na rozhodovanie. Keď sa v mozgu vytvorí preferencia, zdá sa, že potláča oblasť, ktorá riadi pohyby očí (colliculus superior), čo umožňuje zvýšiť ich rýchlosť, píše Science Alert. "Odčítanie tohto rozhodovacieho procesu v reálnom čase si vyžaduje invazívne elektródy umiestnené do mozgu. Ľahšie meraná premenná otvára veľa možností," doplnil Korbisch.
