OSLO - Ilúzia rozširujúcej sa čiernej diery dokáže podľa štúdie zverejnenej v časopise Frontiers in Human Neuroscience dokonale oklamať mozog. Väčšina ľudí, ktorí ju sledovali, totiž uvádza, že mali dojem, ako keby sa presúvali do tmavého priestoru, ktorý im pripomínal jaskyňu alebo tunel. Autori experimentu však zatiaľ nezistili dôvod, prečo ju takto nevnímali všetci pozorovatelia.
Pri pohľade na optickú ilúziu sa väčšina pozorovateľov domnieva, že oblasť čiernej diery v strede statického obrazu sa rýchlo rozširuje, ako keby sa k nej približovali. Vedci sa preto domnievajú, že obraz doslova oklame mozog, aby si myslel, že pozorovateľ sa presúva do tmavého priestoru. Keď totiž ľudia hľadia na obrázok, tmavá elipsovitá oblasť sa na pár sekúnd javí ako expandujúca, a to je aj dôvod, prečo dostal tento dizajn názov "rozširujúca sa diera".
Ilúzia sa stala aj predmetom štúdie. Jej autori zistili, že 86 percent z päťdesiatich osôb uviedlo, že videlo rozširujúcu sa tmavú časť. Ilúzia teda podľa odborníkov pôsobí na vnímanie mozgu v meniacich sa úrovniach svetla. "Rozširujúca sa diera je vysoko dynamická ilúzia," skonštatoval psychológ a hlavný autor štúdie Bruno Laeng z Univerzity v Oslo. Ilúzia vraj oklame myseľ, aby videla zmenu jasu, ktorá tam v skutočnosti nie je.
Obrázok prenáša prirodzenú reakciu v mozgu, ktorá predpovedá, kedy sa svetlo zmení. Tmavá oblasť v strede obrazu napodobňuje vchod do jaskyne alebo tunela a okolitý vzor vyvoláva u pozorovateľa dojem, že sa pohybuje smerom k nemu. Keď mozog zaregistruje potenciálnu zmenu intenzity svetla, akým je napríklad vchod do jaskyne, môže vyvolať stiahnutie alebo rozšírenie zreníc, aby človeka vopred pripravil na nastávajúcu zmenu. Ilúzia je teda dobrá na oklamanie mozgu, ľuďom sa pri nej rozširujú zreničky, ako keby sa skutočne presúvali do tmavšieho priestoru. Zrenica reaguje na to, ako vnímame svetlo, aj keď je toto svetlo imaginárne.
Vedci zároveň ukázali pozorovateľom aj ďalšie verzie ilúzie, na ktorých bola zmenená farba elipsy. Rozširujúci sa efekt sa v týchto prípadoch znížil a dilatácia zreníc pozorovateľa bola menšia. A keď boli farby invertované (umiestnením bielych elíps na čierne pozadie), zreničky pozorovateľov sa namiesto rozšírenia stiahli, akoby sa pohybovali smerom k jasnému svetlu. Vedci zároveň nedokážu definovať, prečo niektorí ľudia, ktorí sa pozerajú na rozširujúcu sa dieru, nevidia pohyb jej tmavej oblasti. Ilúziu plánujú otestovať aj na zvieratách, aby zistili, ako sa tieto vizuálne systémy líšia.
