ADELAIDE - Medzinárodný tím vedcov po prvýkrát našiel dôkazy o vysokoenergetickej emisii neutrín z aktívnej galaxie Messier 77, ktorá sa nachádza v súhvezdí Veľryba. Objavená bola v roku 1780. Výsledky ich pozorovaní boli zverejnené v časopise Science.
Špirálová galaxia Messier 77 (M77), známa aj ako NGC 1068, je jednou z najsledovanejších galaxií, no i napriek tomu dokáže prekvapiť. Podľa posledných zistení totiž produkuje mnoho vysokoenergetických neutrín. Ukázala to analýza ľadu ukrytého v hlbinách Antarktídy. Tento objav by mohol pomôcť odhaliť ďalšie vesmírne neutrína prichádzajúce z viacerých zdrojov. Zmienka o týchto elementárnych časticiach sa objavila v roku 1930, keď si fyzici všimli, že produkty niektorých jadrových reakcií majú menšiu energiu a hybnosť než predtým. Keďže toto zistenie sa nezhodovalo so známymi zákonmi, dospeli k záveru, že musí chýbať dovtedy nezistená častica.
Trvalo ešte 26 rokov, kým sa našla tá, ktorá vyhovovala potrebným požiadavkám. V súčasnosti teda vieme, že vesmír je plný neutrín a každú sekundu ich cez nás prejdú miliardy. Je však také ťažké ich odhaliť a vedci sú stále neistí, pokiaľ ide o ich zdroje. V najnovšej štúdii sa uvádza, že M 77 ich produkuje pomerne veľa a pravdepodobne predstavuje triedu galaxií, ktoré robia to isté. To by zrejme mohlo vysvetliť, prečo existuje viac vysokoenergetických neutrín, ako by bolo možné pripísať predchádzajúcim známym zdrojom.
Objav explózie neutrín spojených so supernovou SN 1987A, ktorej svetlo dorazilo v roku 1978 až na našu planétu, ukázal, že explodujúce hviezdy sú hlavným zdrojom vesmírnych neutrínov. Ak by však v M 77 bola supernova, mali by sme o nej vedieť. Vo vzdialenosti 47 miliónov svetelných rokov je oveľa vzdialenejšia ako 1987A, ale stále bližšie ako prevažná väčšina supernov, ktoré sú odhalené každý rok. Unikátny teleskop IceCube Neutrino Observatory po prvý raz objavil vysokoenergetický zdroj neutrín z galaxie TXS 0506+056 v roku 2018. Je takmer stokrát vzdialenejšia než M 77 a umiestnená pri ramene Orionu. Zdá sa, že medzi nimi nie je veľa podobností. TXS 0506+056 je blazar. Ide o typ galaxie, ktorej výtrysky supermasívnej čiernej diery dosahujú rýchlosť svetla, sú nasmerované k Zemi a umožňujú vedcom vykonávať simultánne pozorovania gama lúčov a neutrín produkovaných týmito prúdmi. Aj keď má M 77 nezvyčajne aktívnu supermasívnu čiernu dieru, neboli zistené žiadne výtrysky, čo z nej robí to radiotiché (beztryskové) galaktické jadro (AGN).
"Rádiotiché AGN, ktoré sú početnejšie ako blazary a rádiohlasné AGN, by mohli pomôcť vysvetliť množstvo pozorovaných kozmických neutrín," povedal Kohta Murase z Univerzity v Pensylvánii. "Po vzrušení z objavu neutrín z TXS 0506+056 v roku 2018 je ešte vzrušujúcejšie nájsť zdroj produkujúci stály prúd neutrín, ktorý dokážeme vidieť pomocou IceCube," doplnil spoluautor štúdie Gary Hill z Univerzity v Adelaide.
Neutrína reagujú s bežnou hmotou tak zle, že ich zdroj nie je skrytý v oblakoch prachu. Nanešťastie je ťažké zistiť, čo ich produkuje, ak nie je priamo viditeľný ich zdroj. Slabé interakcie neutrín nútia ich detektory pracovať tak, že hľadajú záblesky svetla vyžarované v zriedkavých prípadoch, keď vytvárajú mióny pri dopade na atómové jadrá. Budovaním väčších detektorov je možné zachytiť viac neutrín, ako aj tých, ktoré sa pohybujú rýchlejšie, a teda nesú viac energie. Naplánovaná je výstavba teleskopu IceCube gen-2, ktorý odhalí viac informácií o M 77 a zároveň bude možné porovnať galaxiu s podobnými, ale aj vzdialenejšími producentmi neutrín
