WASHINGTON - Spektrometer agentúry NASA mal pôvodne zistiť, či prach v suchých častiach sveta prispieva ku zmene klímy. Namiesto toho experti prišli na to, že prístroj tiež dokáže odhaliť oblasti, v ktorých dochádza k najväčšiemu uvoľňovaniu metánu do atmosféry. O mnohých z nich pritom doposiaľ vôbec nevedeli.
Earth Surface Mineral Dust Investigation (EMIT) je vesmírny spektrometer, ktorý meria slnečnú energiu odrazenú od Zeme. Vedci z NASA zistili, že okrem toho dokáže odhaliť oblasti, v ktorých sa produkuje značné množstvo metánu. Tie sa vyznačujú takzvanými metánovými oblakmi. "Niektoré metánové oblaky zistené EMIT patria medzi najväčšie, aké sme kedy spozorovali. To, čo sme našli v krátkom čase, presahuje naše očakávania," povedal Andrew Thorpe, výskumný technológ NASA, ktorý vedie výskum metánu.
Metán je silný skleníkový plyn, ktorý dokáže zachytávať teplo v zemskej atmosfére. Cez deň slnko presvitá atmosférou a ohrieva povrch planéty, v noci sa zase ochladzuje, čím sa teplo uvoľňuje späť do ovzdušia. Skleníkové plyny však môžu časť tohto horúceho vzduchu zachytiť, čo má za následok otepľovanie planéty.
Odborníci pripojili EMIT k Medzinárodnej vesmírnej stanici v júli tohto roku. V súčasnosti obieha Zem raz za 90 minút v asi 420-kilometrovej výške. Spravuje ho laboratórium Jet Propulsion Laboratory (JPL) agentúry NASA. Jeho prvoradou povinnosťou je zhromažďovať informácie o minerálnom zložení prachu vyfukovaného do atmosféry zo zemských púští a iných suchých oblastí Afriky, Ázie, Severnej a Južnej Ameriky a Austrálie. Zistenia môžu pomôcť expertom, či prach v týchto častiach sveta prispieva ku zmene klímy. "Netrpezlivo sme sledovali, ako údaje EMIT zlepšia klimatické modelovanie. Dodatočná schopnosť detekcie metánu ponúka pozoruhodnú príležitosť na meranie a monitorovanie skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku klimatickým zmenám," povedala hlavná poradkyňa pre klímu v NASA Kate Calvinová.
Spektrometer doteraz identifikoval viac ako päťdesiat 50 "superemitorov", čiže vinníkov znečistenia v Strednej Ázii, na Strednom východe a juhozápade USA. Príklady novoobjavených metánových superemitorov, ktoré predstavila JPL, zahŕňajú zoskupenie dvanástich oblakov z ropnej a plynárenskej infraštruktúry východne od prístavného mesta Hazar v Kaspickom mori v Turkménsku. Vedci odhadujú, že metánové oblaky z tejto oblasti spoločne chrlia metán rýchlosťou 50 400 kilogramov za hodinu, čo konkuruje maximálnemu prietoku 50 000 kilogramov za hodinu pri výbuchu plynového poľa Aliso Canyon v roku 2015.
Ďalším veľkým zdrojom emisií je ropné pole Permian Basin v Novom Mexiku, ktoré vytvorilo oblak dlhý asi 3,3 kilometra. Tretím vinníkom je komplex na spracovanie odpadu južne od iránskeho Teheránu, ktorý vyžaruje oblak dlhý takmer päť kilometrov. Predstavitelia JPL uviedli, že ani jeden z nich im nebol známy. Podľa NASA by mohol EMIT nájsť stovky predtým neznámych metánových superemitorov, kým sa skončí jeho ročná misia. "Obmedzenie emisií metánu je kľúčom k obmedzeniu globálneho otepľovania. Tento vzrušujúci nový vývoj pomôže výskumníkom nielen lepšie určiť, odkiaľ úniky metánu pochádzajú, ale tiež poskytne prehľad o tom, ako ich možno riešiť," dodal administrátor NASA Bill Nelson.
