OTTAWA - Nová štúdia varuje, že by sa z topiaceho ľadu mohli uvoľniť vražedné vírusy. Podľa odborníkov sa šance na takýto katastrofický scenár zvyšujú s úmerou topenia. Zmrazené vírusy by tak mohli prísť do kontaktu s novými hostiteľmi, od ktorých by sa dokázali preniesť až na ľudí. Experti prezradili, do akej miery je táto udalosť pravdepodobná.
Nová štúdia výskumníkov z Katedry biológie na Univerzite v Ottawe tvrdí, že ľadovce, ktoré sa topia v dôsledku rastúcich globálnych teplôt, by mohli byť príčinou ďalšej smrteľnej pandémie. Zamerali sa predovšetkým na to, ako môže zmena klímy ovplyvniť riziko prenosu vírusu na iný druh. Zistili, že toto riziko priamo súvisí s úmerou topenia ľadovcov. Roztopená voda totiž môže transportovať patogény k novým hostiteľom. Vírusy potrebujú hostiteľov, ako sú ľudia, zvieratá, rastliny alebo huby, aby sa replikovali a šírili. Príležitostne môžu preskočiť na nového, neimúnneho hostiteľa, ako to bolo v prípade pandémie COVID-19.
Vedci zamerali svoj výskum na pôdu a sedimenty z najväčšieho sladkovodného jazera v Arktíde Hazen. Odobrali vzorky pôdy, ktorá sa v lete stáva korytom pre roztopenú ľadovcovú vodu, ako aj zo samotného dna jazera. Prostredníctvom sekvencie zistili, aké vírusy sa vyskytujú v danom prostredí a kto by mohol byť potenciálnym hostiteľom. Zistili, že ak vírus už raz preskočí na ďalšieho hostiteľa, je pravdepodobné, že sa tak stane znova. Taktiež odhalili, že vírusy na dne jazera sú nebezpečnejšie než tie v pôde, pretože voda eroduje vrchnú vrstvu pôdy, odstraňuje organizmy a obmedzuje interakcie medzi vírusmi a potenciálnymi novými hostiteľmi. Tie sa namiesto toho vyplavia do jazera, ktoré v posledných rokoch zaznamenalo dramatickú zmenu, pretože zvýšená voda z topiacich sa ľadovcov ukladá viac sedimentov. "To spojí hostiteľov a vírusy, ktoré by sa normálne nestretli," povedala autorka štúdie Audree Lemieuxová.
Experti napokon zdôraznili, že pravdepodobnosť, že takéto vírusy preskočia na iné organizmy, je nízka. Na druhej strane ale varujú, že je potrebné viac pracovať na objasnení toho, aký veľký musí byť rozdiel medzi vírusmi a hostiteľmi, aby vzniklo veľké riziko prenosu vírusu z jedného hostiteľa na druhého. Stúpajúce teploty by mohli ešte zvýšiť riziká, ak by sa noví potenciálni hostitelia presunuli do predtým nehostinných oblastí. "Môže to byť čokoľvek od kliešťov cez komáre a určité zvieratá, až po samotné baktérie a vírusy," dodala Lemieuxová. Štúdia bola zverejnená v časopise Proceedings of the Royal Society B.
