HOBART - Pod morským dnom v Antarktíde bola objavená DNA z pradávnych mikroorganizmov. Niektoré z nich sú staré zhruba jeden milión rokov. Ide o doteraz najstarší nález tohto druhu a mohol by zodpovedať otázku, ako dokáže zmena klímy ovplyvniť ekosystém regiónu. Informuje o tom štúdia, ktorá bola zverejnená v časopise Nature Communications.
V rámci Medzinárodného programu objavovania oceánov, ktorý bol realizovaný v roku 2019 v Škótskom mori severne od pevninskej Antarktídy, zbierali vedci genetický materiál nachádzajúci sa 178 metrov pod morským dnom. Tieto vzorky sú známe ako sedimentárna staroveká DNA alebo sedaDNA. Výskumníci sa podrobne zaoberali modelmi poškodenia v obnovených fragmentoch, aby presne určil ich vek. Najstaršie z nich mali zhruba jeden milión rokov. Doteraz najstaršia vzorka, ktorá bola nájdená v arktickom permafroste, bola datovaná približne do obdobia pred 650 000 rokmi, informuje Science Alert. "Tieto fragmenty sú najstaršou morskou sedaDNA, ktorá bola doteraz objavená," uviedla vo vyhlásení vedúca autorka štúdie Linda Armbrechtová z Univerzity v Tasmánii. Podľa jej slov boli vzorky vďaka nízkym teplotám, zníženým koncentráciám kyslíka a absencii UV žiarenia vo veľmi dobrom stave.
Vedci však nedokážu s istotou priradiť spomínanú najstaršiu vzorku k určitému druhu. Vedia však, že určite pochádza z eukaryota, čiže zo zvieraťa, rastliny alebo húb a nie z baktérie alebo vírusu. Väčšina vzoriek DNA patrí rozsievkam. Ide o druh fytoplanktónu, ktorý sa nachádza vo svetových oceánoch aj v súčasnosti a tvorí základ väčšiny morských potravinových sietí. Nález sedaDNA v Škótskom mori je zároveň dôkazom, že pred 540 000 rokmi pravdepodobne došlo k explózii množstva rozsievok. Bolo to v období, keď Zem prechádzala fázou prirodzeného otepľovania. Zvýšený úbytok ľadu z Antarktídy a otepľovanie oceánov pravdepodobne podporovali ich rýchly rast a reprodukciu.
"Klimatické zmeny spôsobené ľuďmi zrejme vytvoria podobné podmienky," uviedli autori štúdie. Podľa ich slov je nevyhnutné dozvedieť sa viac o tom, ako sa ekosystémy zmenili počas skorších období otepľovania, aby sme lepšie pochopili, ako sa v budúcnosti opäť zmenia. "Antarktída je jedným z najzraniteľnejších regiónov na zmenu klímy na Zemi, takže štúdium minulých a súčasných reakcií tohto polárneho morského ekosystému na zmeny životného prostredia je naliehavý," doplnila Armbrechtová.
