TALLAHASSEE - Globálna pandémia koronavírusu zasiahla takmer každého. Zdá sa, že jedným z dôsledkov je, že mnoho ľudí začalo pociťovať náladovosť. Iní sa zase stali neurotickejšími. Podľa nového výskumu pandémia spôsobila zmeny osobností, a to najmä u mladých ľudí. Experti doposiaľ netušia, či sú tieto zmeny krátkodobé alebo trvalé.
Podľa novej americkej štúdie, ktorá bola realizovaná na 7109 ľuďoch vo veku od 18 do 90 rokov, sa ľudia počas pandémie stali neurotickejšími a náladovejšími. Najvýraznejšie zmeny v osobnosti zaznamenali výskumníci u mladých ľudí. "Začiatkom pandémie došlo k zmenám osobností, no výrazné zmeny sa začali diať až v roku 2021. Osobnosti mladých dospelých sa zmenili najviac, s výrazným nárastom neurotizmu a poklesom v ústretovosti a svedomitosti," uviedli autori. Mladší dospelí sú tak náladovejší a náchylnejší na stres, menej spolupracujúci a dôverčiví a menej zdržanliví a zodpovední.
Výskumníci z Floridskej štátnej univerzity na hodnotenie účastníkov štúdie použili model osobnostných čŕt veľkej päťky, ktorý zahŕňa neurotizmus, extrovertnosť, otvorenosť, ústretovosť a svedomitosť. Ak vezmeme do úvahy obmedzenia, ktoré zachvátili svet, nie je možno žiadnym prekvapením, že sa z mnohých extrovertov stali introverti. Otvorenosť je ďalšou charakteristikou, ktorá je po pandémii menej rozšírená. Podľa expertov mnoho ľudí zaznamenalo u seba zmeny osobnosti totožné s prirodzenými zmenami, ktoré ale obvykle trvajú oveľa dlhšie, často až celú dekádu.
Zaujímavé je, že poklesy v extrovertnosti, otvorenosti, ústretovosti a svedomitosti sa udiali počas rokov 2021 a 2022, ale v roku 2020 neboli výrazné. To naznačuje, že stres sa s postupom pandémie zmenil alebo že sme naň reagovali oneskorene. Výraznejšie rozdiely boli pozorované najmä v hispánskej a latinskoamerickej populácii; u jedincov z týchto skupín sa osobnostné zmeny udiali skôr. Podľa vedcov to naznačuje, že stres z pandémie neprežíval celý svet rovnako, ale niektoré komunity ľudí prežili pandémiu pokojnejšie ako iné.
Ďalšou otázkou je, aké trvalé tieto zmeny pravdepodobne budú, či budú trvať roky alebo len obmedzenú dobu. "Zatiaľ nevieme, či sú tieto zmeny dočasné alebo trvalé, ale ak budú pretrvávať, môžu mať dlhodobé dôsledky," povedala behaviorálna vedkyňa Angelina Sutinová z Floridskej štátnej univerzity. Výskum bol zverejnený v odbornom časopise PLOS One.
