Na prívesnom vozíku má bradatý Rus všetko potrebné na cestu. (Zdroj: Nový Čas)
ZLATÉ MORAVCE - Zo Sibíri do Indie. Takú má pred sebou trasu dedko z ďalekej ruskej Sibíri, ktorý sa na oddychovú noc zastavil aj pri Zlatých Moravciach. Keď sme sa ho spýtali na mesto, v ktorom žije, odpovedal: „Ja som doma všade!“ Oveľa múdrejší sme však neboli ani pri otázke, koľko má rokov. „Keď je telo mladé, nie je podstatné, aký ste starý!“
Dedo z Ruska zanechal doma ženu a osem detí. „Skutočný chlap ich má deväť.
Mne teda ešte jedno chýba,“ smeje sa Pjotr Grigorjevič Nikitin. Ruský „báťuška“ je veľkým vyznávačom duchovných hodnôt a ako sám priznal, aj to mu pomáha prekonávať nástrahy, na ktoré počas svojich ciest natrafí. „Človek musí mať vieru,
bez nej je prázdny. Vo svete je veľmi veľa ľudí, ktorí už celé roky takmer nič nejedia, nepijú a žijú normálne. Je to o ovládaní tela a o viere,“ prezrádza cestovateľ.
Na svojej 11-ročnej púti, ktorú prerušuje iba občas, aby navštívil svoju rodinu, precestoval už mnoho krajín. „Kde bolo najkrajšie? Všade tam, kde práve som. Dobrých ľudí je na svete dosť a ja sa s nimi veľmi rád spoznávam,“ hovorí Pjotr.
Počas ciest už predral mnoho topánok a zničil niekoľko bicyklov, ich počet si odhadnúť netrúfol. A dokedy chce takto cestovať? „Pokiaľ mi to zdravie dovolí,“ dodal a na svojom „povoze“ sa pobral do ďalekej Indie.
Na svojej 11-ročnej púti, ktorú prerušuje iba občas, aby navštívil svoju rodinu, precestoval už mnoho krajín. „Kde bolo najkrajšie? Všade tam, kde práve som. Dobrých ľudí je na svete dosť a ja sa s nimi veľmi rád spoznávam,“ hovorí Pjotr.
Počas ciest už predral mnoho topánok a zničil niekoľko bicyklov, ich počet si odhadnúť netrúfol. A dokedy chce takto cestovať? „Pokiaľ mi to zdravie dovolí,“ dodal a na svojom „povoze“ sa pobral do ďalekej Indie.
