LONG CRENDON - Annabelle Moultová zverejnila detaily udalosti, ktorá jej pred pätnástimi rokmi skrížila život a definitíve zmenila jeho smerovanie. Týmto spôsobom povzbudzuje ľudí s podobným osudom, ktorí zápasia so zložitou životnou situáciou, aby sa nevzdávali a nikdy neprestali bojovať.
Keď mala Annabelle z anglického grófstva Buckinghamshire 25 rokov, plnými dúškami si užívala život a ani len nepomyslela na to, že jedného dňa nebude schopná postaviť sa na nohy. Jeden piatkový večer v septembri 2007 bola vonku so svojimi priateľmi a všetko bolo ešte v poriadku. Na druhý deň ju už ale bolela hlava a trvalo to až do nedele. Únavu pripisovala piatkovej párty, na ktorej toho dosť popila. Keď však začala strácať zrak a videla rozmazane, znepokojilo ju to. Potom prišlo brnenie v nohách, tak si išla ľahnúť. Keď ale v noci išla na WC, podlomili sa jej nohy a spadla.
Manžel Danny ju okamžite naložil do auta a odviezol do nemocnice, kde absolvovala sériu vyšetrení. Do troch dní Britka prestala vidieť a ochrnula od pása nadol. Trvalo dlhé dva roky, kým jej lekári diagnostikovali neuromyelitídu, čiže zápal miechy a zrakových nervov. "Skenovanie mozgu ukázalo opuch a lekár mi povedal, že už nikdy nebudem vidieť. Ale nemali na to vysvetlenie. Bola som ako skamenená," opísala svoje vtedajšie pocity. Pre mladú ženu, ktorá milovala šport, to bol šok. V nemocnici Johna Radcliffa v Oxforde jej podávali steroidné lieky na zníženie opuchu mozgu. Začala aj s fyzioterapiou a učila sa používať invalidný vozík. Prepustili ju vo februári 2008. Jej rodičia medzitým prerobili garáž na byt, do ktorého sa presťahovala aj s Dannym.
Pred prepustením z nemocnice sa jej zrak postupne zlepšoval. Čierna farba sa zmenila na sivú a postupne začala vidieť rozmazané obrysy. Podávanie steroidov sa však odzrkadlilo na Annabellinej postave. Predtým, ako ochorela, vážila 64 kg, časom sa však ručička váhy zastavila na 114 kg. Manželovi povedala, že mu nebude brániť, keď ju bude chcieť opustiť. On sa vraj iba pousmial a povedal, že s ňou zostane. "Vrátila som sa do práce na čiastočný úväzok. Odmietala som sa zmieriť s tým, že invalidný vozík sa stane mojím smutným, osamelým väzením. Namiesto toho sme s Dannym vyrazili na plánovanú dovolenku na Jamajku. Musel ma nosiť do bazéna každých päť minút, ale ani raz sa nesťažoval."
Moultová sa musela nanovo učiť všetky základné úkony od obliekania cez používanie toalety až po osobnú hygienu. Následne podstúpila nové testy vrátane dvoch lumbálnych punkcií a výmeny plazmy, pri ktorej jej odobrali všetky biele krvinky a nahradili ich novými. Absolvovala aj MRI vyšetrenie a každý deň počas šiestich mesiacov jej testovali krv. Odpoveď na to, akú má diagnózu, však lekári stále nepoznali. Až v roku 2009 zistili, že ide o zriedkavý autoimunitný stav nazývaný neuromyelitis optica. Nikto ale nedokázal vysvetliť, čo tento stav spôsobilo a ani to, či sa niekedy zlepší.
V roku 2011 jej lekári oznámili, že už nemusí užívať steroidy, v dôsledku čoho sa začala cítiť lepšie. V snahe získať stratenú kondíciu začala Annabelle s meditáciou, varením, počúvaním audiokníh a zapisovaním poznámok do denníka, čo jej pomáhalo cítiť sa dobre. Vďaka praktizovaniu čchi-kungu, joge a tréningom HIIT a posilňovaniu tela sa jej od vysadenia liekov podarilo zhodiť 50 kilogramov. "Stále nie som na cieľovej hmotnosti, pretože chudnúť na vozíku je oveľa ťažšie, ale je to každodenná prax! Veľmi mi pomohlo cvičenie a holistický prístup. Oveľa viac ma to spojilo s telom a povzbudilo moju myseľ."
Každý deň vraj pociťuje bolesti od pŕs smerom nadol a niekedy sa jej rozšíria do celého tela. Kľúčom je ale podľa nej mať pozitívnu myseľ a silné myslenie, aby ste sa mohli neustále pohybovať. Annabelle bola neoblomná a nezmierila sa s tým, že jej stav jej zabráni cestovať. Navštívila už Hongkong, Sydney, Južnú Afriku a Japonsko. Taktiež chce pomáhať druhým, je veľvyslancom charitatívnej organizácie na podporu jednotlivcov s neuromyelitis optica a pomáha mentorovať pacientov v podobných situáciách. Odišla zo svojho zamestnania, aby sa mohla naplno venovať tomuto poslaniu. "Je to hrozná choroba a napriek tomu, že je celkom neznáma, na celom svete ňou trpí veľa ľudí. Chcem, aby ľudia verili v seba a pochopili, že aj keď prídu temné dni, treba sa z nich poučiť a rásť, aby ste sa stali najlepšou verziou samého seba. Nedovolím, aby ma môj invalidný vozík zastavil, takže by ste to nemali dovoliť ani vy," uzavrela odhodlane.
