Bobor vodný sa natrvalo usadil pod Tatrami a stavia si tu hrádze. Ochrana tohto chráneného tvora má prispieť k tomu, aby sa stal súčasťou podtatranskej fauny. (Zdroj: Nový Čas)
VYSOKÉ TATRY - Pod Tatrami stavajú ďalší developéri! Tentoraz sú to však zástupcovia zvieracej ríše. Bobry sa udomácnili na brehu Dunajca a rieky Poprad a hneď sa pustili do budovania hrádzí. Nahryzli sto stromov, ale veľké škody podľa lesníkov neurobili. ŠL TANAP-u sa pousilujú, aby sa chránený tvor stal súčasťou Tatier.
Niekoľkočlenná bobria rodinka sa na slovenskom brehu Dunajca udomácnila iba v septembri minulého roku. „Nahrýzli asi sto kusov listnatých stromov,“ spočítava Peter Gállik, vedúci ochranného obvodu Červený Kláštor Štátnych lesov TANAP-u a dodáva, že napriek množstvu stromov, ktoré použili, veľké škody doteraz neurobili. „Naopak, sú vhodným doplnkom tunajšej fauny,“ argumentuje.
Okolie sa čiastočne zmenilo aj na jednom z prítokov rieky Poprad, kde živočíchy spozorovali medzi Veľkou Lomnicou a Kežmarkom. Bobor je vegetarián a z potravy si stavia aj hate. Apetítu a stavebnému zanieteniu bobrov tu podľahlo už niekoľko stromov. „Celkové množstvo sa dá ťažko odhadnúť. Bude to však niekoľko desiatok,“ odhaduje hovorca ŠL TANAP-u Marián Šturcel.
Avšak toho, že by sa presťahoval do vyšších polôh, zatiaľ báť nemusíme. „Je to obyvateľ lužných lesov. Aj napriek klimatickým zmenám posúvajúcim južnú hranicu z roka na rok severnejšie, nehrozí, že by sa bobry presťahovali napríklad čo už i len k Rainerovej chate,“ vysvetľuje.
Bobor vodný
Bobor vodný je plachý tvor dlhý asi meter, váži okolo 30 kg. Hrádzami zvýši hladinu toku ukrývajúceho vchod do nory. V nej si ukladá zásoby jedla, prezimováva a privádza na svet mláďatá. Pne osík, jelší, jaseňov či vŕb, do ktorých sa zahrýza, sú preňho nielen stavebným materiálom, ale v jarných a jesenných mesiacoch aj potravou. Preto brehy tokov, pri ktorých sa usídli, na dlhší čas stratia tieň zelených korún. A to aj niekoľko kilometrov proti a po prúde rieky.
Okolie sa čiastočne zmenilo aj na jednom z prítokov rieky Poprad, kde živočíchy spozorovali medzi Veľkou Lomnicou a Kežmarkom. Bobor je vegetarián a z potravy si stavia aj hate. Apetítu a stavebnému zanieteniu bobrov tu podľahlo už niekoľko stromov. „Celkové množstvo sa dá ťažko odhadnúť. Bude to však niekoľko desiatok,“ odhaduje hovorca ŠL TANAP-u Marián Šturcel.
Avšak toho, že by sa presťahoval do vyšších polôh, zatiaľ báť nemusíme. „Je to obyvateľ lužných lesov. Aj napriek klimatickým zmenám posúvajúcim južnú hranicu z roka na rok severnejšie, nehrozí, že by sa bobry presťahovali napríklad čo už i len k Rainerovej chate,“ vysvetľuje.
Bobor vodný
Bobor vodný je plachý tvor dlhý asi meter, váži okolo 30 kg. Hrádzami zvýši hladinu toku ukrývajúceho vchod do nory. V nej si ukladá zásoby jedla, prezimováva a privádza na svet mláďatá. Pne osík, jelší, jaseňov či vŕb, do ktorých sa zahrýza, sú preňho nielen stavebným materiálom, ale v jarných a jesenných mesiacoch aj potravou. Preto brehy tokov, pri ktorých sa usídli, na dlhší čas stratia tieň zelených korún. A to aj niekoľko kilometrov proti a po prúde rieky.
