SYDNEY - Hoci máme tendenciu obviňovať z klamstva hlavne podvodníkov a pochybné typy ľudí, v skutočnosti je rozšírené medzi nami všetkými. Každý klame, mnohí to robia dennodenne. Niekedy je to užitočné, aby sme nezranili svojich blízkych. Je však rozdiel, kedy a za akých okolností človek klame.
Výskum experimentálnych dôkazov v rámci rodových rozdielov naznačuje, že ženy klamú väčšinou z prosociálnych dôvodov (sú neúprimné k ostatným, aby neodhalili svoje pravé pocity ("Nebuď smiešny, 'milujem' sveter, ktorý si mi kúpil!"), zatiaľ čo muži majú tendenciu manipulovať a hlavne zveličovať. Väčšina žien v určitom okamihu predstiera orgazmus. Napriek tomu sa zdá, že neexistujú takmer žiadni muži, ktorí by si mysleli, že ich ženy na tomto niekedy dostali.
Novinárka Nadia Bokodyová z news.com.au hovorí, že tlak na mužov, aby prejavili svoju mužnosť prostredníctvom sexu, má toxické následky v spálni aj mimo nej. "Zakaždým, keď píšem o ženskom sexuálnom potešení, som ohromená komentármi chlapov na sociálnych sieťach. Zakaždým vyhlasujú, že len nafukujem veľmi zriedkavý problém," hovorí. Ako pokračuje, najčastejšiu hlášku, akú počúva je: "Očividne si ešte nikdy nebola so správnym mužom!" Muži sa podľa nej zdajú byť presvedčení o tom, že každé sexuálne stretnutie, ktoré kedy zažili, viedlo k vyvrcholeniu ženy.
Kódex mužnosti
Uznať, že medzi heterosexuálnymi ženami existuje niečo ako sexuálne sklamanie, znamená riskovať vylúčenie z kódexu mužnosti, ktorý je založený na získaní sexuálneho súhlasu nie od žien, ale od iných mužov. Strach z toho byť vylúčený z tohto klubu je taký veľký, že mnohí muži zachádzajú do extrémnych a často aj bizarných tvrdení, len aby sa tomu vyhli.
Sexuálne dobývanie
Peggy Orensteinová, autorka a sexuologička vo svojej prelomovej knihe "Boys & Sex" vysvetľuje, prečo tento tlak núti mužov, aby boli neautentickí, pokiaľ ide o ich sexuálne zážitky. "Ak sú emocionálne potláčanie a znevažovanie ženskosti, ako nástroja medzi nohami, chápané, že podporujú toxickú maskulinitu, tretím bodom je chvastanie sa sexuálnym dobývaním," píše Orenstein.
Celá pointa spočíva podľa Orensteinovej v tom, že v skutočnosti nejde o sex. Tieto prehnané tvrdenia sú príbehmi o moci, o presadzovaní mužnosti prostredníctvom kontroly nad ženskými telami. A práve tento tlak na presadzovanie a predvádzanie mužnosti medzi ostatnými mužmi prispieva ku kultúre skresľovania pravdy okolo sexu.
Zveličovanie
Štúdia publikovaná v časopise The Journal Of Sex Research poznamenáva, že muži neustále preceňujú množstvo sexuálnych partneriek, ktoré aj naozaj mali, zatiaľ čo iný výskum naznačil, že majú tendenciu robiť to isté, pokiaľ ide o veľkosť penisu. Dokonca aj ľudová reč, ktorú muži používajú na vzájomné rozhovory o sexe, má korene v hyperbole a sebaklame.
Často počujeme, ako sa mladí muži chvália "búchaním, pribíjaním a rozbíjaním" žien, ako keby diskutovali o tom, že sú niekde na stavbe, a teatrálne opisujú, že ich sexuálne partnerky po sexe nemôžu chodiť. Zriedka počujeme chlapcov hovoriť o rozkoši, zraniteľnosti a spojení alebo o ich neistote v spálni a sexuálnych nedostatkoch.
Sex ako demonštrácia moci
V kultúre, ktorá prirovnáva sexuálne výdobytky k mužnosti, je pre mužov jednoduchšie povedať si, že na týchto veciach v skutočnosti nezáleží alebo dokonca, že vôbec neexistujú. Je to dôsledok toxickej maskulinity. Zo sexu sa robí transakčný akt používaný na demonštráciu moci medzi ostatnými mužmi, tak ako píše Orenstein. Problém je, že nie je chápaný ako prostriedok na intimitu a sebavyjadrenie.
