NEW YORK - Newyorský odvolací súd zamietol žalobu, ktorú podala členka z organizácie Nonhuman Rights Project. Zastavil tak ročné právne úsilie, ktorým sa snažila dokázať, že slon umiestnený v Zoologickej záhrade v Bronxe je v tomto priestore držaný protizákonne a má právo na jeho opustenie. Podľa rozhodnutia súdu v pomere 5:2 však toto zviera nemá na niečo takéto nárok, pretože nie je „nezákonne držanou osobou.“
Časopis Business Insider informuje o bizarnom prípade slona zo zoologickej záhrady v Bronxe. Zviera pomenované Happy žije od roku 1977 v jedno akrovom výbehu. Aktivistka zo spolku na ochranu zvierat Nonhuman Rights Project uviedla, že v takom oklieštenom priestore má toto zviera šťastné iba meno a apelovala na to, aby bolo prinavrátené do priestrannejšieho slonieho útočiska. „Happy nie je osobou vystavenou nezákonnému zadržiavaniu,“ uvádza sa v rozhodnutí súdu.
„Nikto nespochybňuje, že slony sú inteligentné bytosti, ktoré si zaslúžia náležitú starostlivosť a súcit, ale nič v našom a ani v precedense iného štátneho alebo federálneho súdu nepodporuje stanovisko, že habeas corpus by sa malo vzťahovať na neľudské bytosti,“ uvádza súd.
„Nie je to len Happy, ktorej sloboda bola v tomto prípade ohrozená a kto zostáva uväznený v ZOO Bronx. Je to strata aj pre každého, komu záleží na dodržiavaní a posilňovaní našich najcennejších hodnôt a princípov spravodlivosti, čiže autonómie, slobody, rovnosti a spravodlivosti a na zabezpečení nášho právneho systému bez svojvoľného uvažovania a na tom, že nikomu nie sú odopierané základné práva.“ Zoologická záhrada v Bronxe zatiaľ na celú záležitosť nereagovala.
Slon v súdnej sieni
Habeas corpus je nástroj, ktorým je možné napadnúť nezákonné zadržiavanie. Predovšetkým iným neľudským entitám, akými sú napríklad korporácie, už súdy udelili štatút právnickej osoby, čo im umožňuje vykonávať niektoré veci, na ktoré majú nárok iba tieto subjekty. Advokáti z Nonhuman Rights Project uviedli, že Happy žije v „jednoakrovom väzení“ a že celých 265 akrov ZOO v Bronxe, predstavuje menej ako jedno percento priestoru v akom trávi slon jeden deň vo voľnej prírode.
„Môže uplatniť svoje rozhodnutia s kým chce byť, kam ísť, čo robiť a čo jesť,“ povedala v máji právnička Monica Millerová. „Zoologická záhrada mu zakazuje robiť akékoľvek z týchto rozhodnutí.“ Medzitým sa prevádzkovatelia ZOO postavili proti sťahovaniu a vo verejnom vyhlásení v máji uviedli, že je o sloniu samicu postarané a Projekt Nonhuman Rights Project iba „využíva Happy rovnakým spôsobom, akým použili zvieratá v iných prípadoch v snahe zvrátiť habeas corpus a presadiť svoj vlastný svetonázor, že zvieratá by nemali byť umiestňované do zoologických záhrad.“
Zrkadlo
Happyin právny tím tvrdil, že slony ako Happy sú pozoruhodné inteligentné bytosti a preto by mali mať možnosť uplatniť habeas corpus. Právnici poukázali na kognitívne testy z roku 2005, ktoré ukázali, že tieto zvieratá sa dokážu vyjadriť rovnako ako ľudia. Vtedy 34-ročná Happy hľadela do zrkadla s rozmermi 2,5 x 82,5 metra a opakovane sa chobotom dotýkala písmena „X“ namaľovaného nad jej okom. „Ako postgraduálny študent som pred 17 rokmi študoval Happyinu schopnosť rozpoznať sa v zrkadle a som vďačný za pozornosť, ktorú táto práca priniesla v oblasti úsilia o dobré životné podmienky slonov a ich ochranu,“ uviedol odborný asistent psychológie a správania slonov Joshua Plotnik.
„Myslím si, že pri zvažovaní dobrých životných podmienok slonov žijúcich v zajatí je mimoriadne dôležité, aby sa slonica, jej osobnosť, skúsenosti a vzťahy s inými zvieratami a ľuďmi, považovali za prvoradé.“ Plotnik odvtedy s Happy nespolupracoval a teraz trávi veľa času štúdiom divých slonov v Thajsku. Napriek tomu dodal, že „vždy cítil, že to bol veľmi komplikovaný právny prípad.“ Sudkyňa Jenny Riveraová uviedla, že „zákon má mechanizmus na spochybnenie inherentne škodlivého uväznenia.“ Podľa jej slov je „pozlátená klietka stále iba klietka a hoci môže byť Happy dôstojným stvorením, tak na jej zajatí nič dôstojné nie je.“
