BUČA - Predné okná nahradila preglejka vo farbách modro-žltej ukrajinskej vlajky a názov nad dverami z veľkej časti chýba. Hneď vedľa vchodu leží na zemi zbierka zničenej ruskej vojenskej techniky vrátane míny, plynová maska alebo zvyšky ruského vojenského proviantu.
"Toto je (z raketometu) Grad, toto tiež. Toto je pozostatok ručného protitankového granátometu. To je z rakety, hoci neviem akej," opísal majiteľ malého kokteilového baru v ukrajinskom meste Buča Borys Tkačenko. Podobne ako mnoho ďalších tunajších budov neunikol bojom medzi ruskými inváznymi jednotkami a ukrajinskou obranou. "Som ale naozaj rád, že som nevidel umierať ľudí," hovorí podnikateľ a dodáva, že niektorí jeho kamaráti videli a zmenilo ich to. "Sú temnejší," rozpráva muž z mesta v Kyjevskej oblasti, odkiaľ po jeho oslobodení prišli informácie o masakre civilistov ruskými vojakmi, masovom hrobe. Svet šokovali snímky mŕtvych ľudí ležiacich na uliciach. Moskva všetku zodpovednosť poprela.
"Je to odpad," povedal nad zbierkou zničenej ruskej techniky Tkačenko. "Rovnako ako celá tá krajina, tá už vo svetovej komunite nebude existovať," utrúsi. Pozostatky po ruských okupačných jednotkách sú podľa neho v jeho podniku dočasne, s developerom protiľahlého obytného bloku sa rozhodli vytvoriť z vecí nájdených v okolí malé múzeum, podobné súčasnej výstave zničených ruských strojov v centre Kyjeva.
Svoj "Mr. B Cocktail Bar" otvoril dva mesiace predtým, než na Ukrajinu vtrhli ruské vojská. "Bol to koktailový bar, ale teraz je to skôr kaviareň. Keď sa to začalo, nemohli sme predávať alkohol. Teraz ani nemám poriadne poháre na koktaily a alkohol je čím ďalej drahší, neviem, či za neho ľudia chcú míňať, potrebujú skôr jedlo," vysvetľuje.
Niektorí obyvatelia sa podľa neho do Buče vracajú, aby svoje zničené domovy upratali a zapečatili, potom odchádzajú. "Majú napríklad rozbité okná. Ide to opraviť, ale nikto nechce utrácať peniaze, pretože nikto nevie, čo môžeme čakať," dodáva muž, ktorému sa podarilo tri dni po začiatku ruskej invázie vyviezť do bezpečia manželku a malú dcéru. Sám sa podľa svojich slov vrátil domov 4. apríla, krátko po odchode Rusov z mesta.
Na videu zaznamenal, ako vtedy vyzeral zničený bar a aj jeho byt, z ktorých sa podľa neho stratilo niekoľko vecí. "Ukradli umývadlo," ukazuje na prázdne miesto na toalete v bare, zatiaľ čo je jeho podnik úplne uprataný a funguje. Namiesto umývadla sú na toalete vlhčené obrúsky a dezinfekcia. "Ale nechcem sa sťažovať, kamaráti prišli o domy," zveruje sa s tým, že najväčší problém pre neho je, že mu chýba rodina. "Moje dievčatá sú vo Švajčiarsku. So ženou na internete hovoríme dvakrát denne. Dcéra má rok a osem mesiacov, rýchlo rastie, prichádzam o jedno z najdôležitejších období jej života," povzdychne si.
Vzhľadom na súčasné ukrajinské nariadenia za nimi ako dospelý muž nemôže odísť do zahraničia ani na návštevu. "Chcem normálny život, ak k nemu potrebujem svoju rodinu. Ale nemôžem ich priviezť späť, pretože keď idem spať, neviem, čo príde ráno. Stále mám zbalenú batožinu," dodáva.
Batoh s nevyhnutnými vecami ako sú doklady či oblečenie má doma pripravený aj novinárka Natalija Emelinová, ktorej sa tiež podarilo z Buče aj s dvadsaťročným synom evakuovať, hoci o takmer desať dní neskôr. "V porovnaní s mestami Irpiň alebo Boroďanka je tu menšie poškodenie (budov), ale odohrávali sa tu zverstvá. Keď oslobodili Buču a objavili sa prvé správy, došlo mi, čo všetko sa (nám) mohlo stať," rozpráva štyridsaťdvaročná žena a dodáva, že všetci jej blízki sú v poriadku a jej byt je poškodený čiastočne.
Ani ona doteraz nepovažuje Buču za bezpečné miesto, aj keď sa do nej túžila po evakuácii vrátiť. "Myslím, že Buča teraz nie je pre malé deti. V tráve môže byť čokoľvek, kúsok od svojho domu som raz našla granáty. Dospelí môžu kontrolovať, kadiaľ chodia, ale čo robiť s malými deťmi, ktoré človek neudrží?" zamýšľa sa. Úrady podľa nej oblasť od nevybuchnutej munície čistia, ale zároveň upozorňujú, že tento proces zaberie až šesť rokov.
Problém je podľa nej aj s logistikou. Kvôli súčasnému všeobecnému nedostatku paliva na Ukrajine je pre mnoho ľudí ťažké dostať sa do mesta po ceste. V meste sa postupne otvárajú prvé obchody, výrazne tam však podľa nej zdraželo. Pre potraviny preto jazdia radšej do Kyjeva. "Napríklad jahody tu stoja 180 hrivien, v Kyjeve 130. Mimochodom, keď zistili, že som z Buče, predali mi ich za 80," tvrdí. Bežní ľudia podľa nej nie sú pripravení počúvať, čo sa stalo v Buči, Irpini a Boroďanke. "Odkedy som sa vrátila, mám pocit, že si ľudia jeden druhého preverujú. Bola si v okupácii? Ak áno, možno sa s tebou rozprávať, porozumieš," uvádza a dodáva, že mnoho ľudí sa napriek všetkému snaží zase žiť.
Jedným z miest, do ktorých sa v Buči pomaly vracia život, je kaviareň „Kafé Džem“. Jej riaditeľ Sergo Markarjan tvrdí, že podnik sa po odchode Rusov otvoril v Buči v polovici apríla ako prvá kaviareň, kde sa varí. Ponúka posedenie na terase, na ktorej sú viditeľné stopy vojny. Niektoré okenné tabuľky majú diery po projektiloch a poškodené sú aj drevené trámy. Kaviareň je však uprataná a víta hostí. "V prvých dňoch (po odchode ruských vojsk) to bolo zložité. Veľký problém bol s dodávateľmi, komplikovane sa sem dostávali. Niektoré firmy nefungujú, alebo ešte len pracujú na svojej obnove," opisuje Markarjan.
Teraz je podľa neho situácia o niečo lepšia. "Pred inváziou tu bolo 12 reštaurácií a 30 kaviarní. Teraz sú otvorené tri kaviarne a dve reštaurácie. Nedávno začal fungovať druhý obchod. Všetko sa otvorí, až keď skončí vojna," domnieva sa a upozorňuje, že ďalším problémom v Buči je teraz tiež nedostatok práce, pretože funguje málo firiem a niektoré sklady či podniky zhoreli. "Predtým sme skôr mali problém zohnať pracovníkov," dodáva.
"Je to zložité, ale my to vydržíme. Natruc našim hrozným susedom, ktorí pre nás toto prichystali," dodáva a ruských okupačných vojakov zároveň viní okrem iného z toho, že v kaviarni vypili všetok alkohol. Atmosféra v meste je podľa neho v súčasnosti zmiešaná. "Sú tu ľudia v depresii. Stretnete človeka, máte radosť, že žije. Potom sa s ním začnete baviť a zistíte, že napríklad prišiel o dom a umrel mu otec," dodal.
