BRATISLAVA/PRAHA -Slovenský politik Viliam Široký, ktorý sa narodil 31. mája 1902, bol jedným z hlavných strojcov boľševického teroru v Československu. Na jar 1950 okrem iného ešte ako šéf slovenských komunistov obvinil svojich spolustraníkov Gustáva Husáka, Ladislava Novomeského a Vladimíra Clementisa z buržoázneho nacionalizmu, niesol zodpovednosť aj za ďalšie čistky vo vnútri komunistickej strany.
Široký pôvodne pracoval na železnici, už v roku 1921 sa ako devätnásťročný stal členom čerstvo vzniknutej komunistickej strany a rýchlo stúpal v jej hierarchii. V 30. rokoch minulého storočia pôsobil vo vedení KSČ, v roku 1935 bol zvolený do československého parlamentu. Na jeseň 1938 odišiel do Sovietskeho zväzu, v rokoch 1939 až 1940 pôsobil v Paríži ako člen zahraničného sekretariátu komunistov, potom sa vrátil do Moskvy. V roku 1941 moskovské ústredie strany Širokého vyslalo na Slovensko, kde sa mal angažovať v odboji, čoskoro bol ale zatknutý a odsúdený do väzenia. Vo februári 1945 sa mu podarilo utiecť a prekročiť front.
S koncom vojny sa stal šéfom slovenských komunistov a na takmer osem rokov aj podpredsedom československej vlády. Do kresla vicepremiéra zasadol v máji 1945 vo vláde Národného frontu Čechov a Slovákov a bol ním až do vymenovania za predsedu vlády na jar 1953, medzi rokmi 1950 a 1953 zastával aj funkciu ministra zahraničia. V premiérskom úrade nahradil Antonína Zápotockého, ktorý sa po smrti Klementa Gottwalda stal prezidentom; Široký bol bol jedným zo štyroch čs. premiérov slovenskej národnosti (okrem neho túto funkciu zastávali ešte Milan Hodža, Jozef Lenárt a Marián Čalfa). Vrcholom jeho kariéry sa mal stať prezidentský úrad, o ktorý mal po Zápotockého smrti vážny záujem.
Nakoniec všetko bolo inak, 19. novembra 1957 bol za šiesteho československého prezidenta zvolený vtedajší šéf komunistov, teda prvý tajomník ÚV KSČ, Antonín Novotný. Prianie, aby sa Novotný stal hlavou štátu, vraj vyslovil sám sovietsky vodca Nikita Chruščov. Viliam Široký ale ešte takmer šesť rokov zostal predsedom vlády, kým ho v septembri 1963 vystriedal Jozef Lenárt.
Počas uvoľnenia na začiatku 60. rokov sa totiž Široký stal nepohodlným pre Novotného stranícke vedenie a po rehabilitácii niektorých odsúdených slovenských komunistov boli jeho dni spočítané. V septembri 1963 skončil nielen na čele vlády, ale aj v predsedníctve strany a musel do penzie. Na jar 1968 dokonca prišiel o stranícku knižku, ktorú Širokému vrátili až krátko pred smrťou. Zomrel v Prahe 6. októbra 1971 vo veku 69 rokov.
