SANTIAGO - Podľa novej štúdie boli na Antarktíde objavené superrezistentné baktérie potenciálne schopné vyhnúť sa bežným antibiotikám. Hoci hrozba nie je bezprostredná, výskumníci varujú, že v nadchádzajúcich rokoch môže predstavovať určité riziko pre globálne ľudské zdravie, najmä ak bude Antarktída naďalej ohrozená klimatickou krízou a škodami na životnom prostredí.
V článku zverejnenom v časopise Science of the Total Environment vedci z čilskej univerzity vysvetľujú, ako zbierali vzorky pôdy z Antarktídy v rokoch 2017 až 2019. Keď sa vrátili do laboratória, boli prekvapení bohatou rozmanitosťou mikroorganizmov žijúcich v týchto drsných pôdach. Našli medzi nimi gény, ktoré sú odolné voči viacerým antibiotikám a iným antimikrobiálnym látkam, ako je meď a chlór. Gény sa nachádzali v rôznych rodoch baktérií vrátane Polaromonas, Pseudomonas, Streptomyces, Variovorax a Burkholderia. Polaromonas sú schopné pumpovať enzýmy s potenciálom inaktivovať antibiotiká beta-laktámového typu, ktoré sú nevyhnutné na liečbu rôznych infekcií.
Odolnosť voči antibiotikám sa výrazne urýchľuje ich nesprávnym a nadmerným užívaním. Je ale tiež možné, že baktérie si prirodzene vyvinú mechanizmy rezistencie na antibiotiká. Autori najnovšej štúdie tvrdia, že gény rezistencie na antibiotiká, ktoré objavili, boli s najväčšou pravdepodobnosťou výsledkom adaptácie baktérií na extrémne podmienky Antarktídy.
Andrés Marcoleta z Prírodovedeckej fakulty Univerzity v Čile vysvetľuje, že táto rezistencia na antibiotiká sa nachádza v mobilných fragmentoch DNA, ktoré možno ľahko preniesť na iné baktérie horizontálnym prenosom génov. "Myšlienka, že tieto gény by sa nakoniec mohli dostať k baktériám, ktoré spôsobujú infekcie u ľudí alebo iných zvierat, čo im dáva väčšiu odolnosť, sa nezdá byť nerozumná."
Výskum by podľa Marcelotu nemal vyvolať paniku. Zatiaľ. Zdôraznil však, že potenciálna hrozba, ktorú predstavujú baktérie rezistentné na antibiotiká na Antarktíde, je čoraz pravdepodobnejšia, keďže ľudská činnosť sa pre kontinent stáva čoraz väčšou záťažou. "Vieme, že medzi Antarktídou a zvyškom sveta je čoraz častejší a masívnejší tranzit ľudí, najmä cez Čile. To vytvára potenciálne príležitosti na kontakt medzi mikroorganizmami, ktoré kolonizujú alebo infikujú ľudí, a tými, ktoré prirodzene obývajú pôdy bieleho kontinentu," objasnil. Pandémia koronavírusu nás naučila, že mikroorganizmy, najmä patogény, môžu spôsobiť účinky s globálnym dosahom. V tomto zmysle sa oplatí položiť si otázku, či zmena klímy môže mať vplyv na výskyt infekčných chorôb.
