ČEĽABINSK - Meteorit, ktorý vybuchol na oblohe nad Čeľabinskom v Rusku v roku 2013, mohol mať obrovský vplyv na tvorbu Mesiaca. Toto vzrušujúce zistenie prichádza vďaka novému spôsobu datovania zrážok medzi horninami vo vesmíre, ktorý je založený na mikroskopickej analýze minerálov v meteoritoch.
Aj keď experti zatiaľ nemôžu stopercentne potvrdiť, že meteor, ktorý v roku 2013 vybuchol nad ruským Čeľabinskom, mal vplyv na tvorbu Mesiaca, nová technika by mohla poskytnúť nový pohľad na pochopenie ranej histórie Slnečnej sústavy a toho, ako sa vyvinula do svojej súčasnej podoby. "Veky dopadu meteoritov sú často kontroverzné. Naša práca ukazuje, že musíme čerpať z viacerých línií dôkazov, aby sme si boli istí históriou dopadov. Je to takmer ako vyšetrovanie starovekého miesta činu," vysvetlil geovedec Craig Walton z University of Cambridge vo Veľkej Británii.
Meteorit Čeľabinsk prešiel dvoma impaktnými udalosťami
Keď sa Slnečná sústava formovala z prachu a plynu víriaceho okolo novovzniknutého Slnka, planéty vznikli opakovanými zrážkami menších skál. Na Zemi, ako aj na iných planétach, je mimoriadne ťažké vystopovať túto históriu, pretože ju prepísali geologické a poveternostné procesy. Dokonca aj veľké povrchové nárazy môžu byť skryté. Asteroidy sú na druhej strane inertné a môžu sa vznášať v prázdnote vesmíru, pričom zostávajú viac-menej nezmenené, kým nespadnú na planétu ako meteorit. Vedci majú prostriedky na datovanie starých zrážok v mineráloch nachádzajúcich sa v meteoritoch. Jedným z nich je datovanie uránu a olova v kryštáloch zirkónu. Zirkón obsahuje urán, ale silne odmieta olovo. Preto akékoľvek olovo, ktoré sa nachádza v zirkóne, musí byť produktom rádioaktívneho rozpadu uránu. Experti vedia, ako dlho sa rozkladá urán, preto dokážu odvodiť vek zirkónu z olovenej zložky. Okrem toho môže náraz čiastočne alebo úplne "resetovať" starnutie rádioizotopových minerálov. S týmto nástrojom v ruke výskumníci zistili, že meteorit Čeľabinsk prešiel dvoma impaktnými udalosťami - jednou pred približne 4,5 miliardami rokov a druhou pred 50 miliónmi rokov.
Walton a jeho kolegovia chceli potvrdiť tieto dátumy analýzou spôsobu, akým sa fosfátové minerály v meteorite rozbili v dôsledku následných dopadov. "Fosforečnany vo väčšine primitívnych meteoritov sú fantastickými cieľmi na datovanie šokových udalostí, ktoré meteority zažili," povedal geofyzik Sen Hu z Čínskej akadémie vied. Vedci skúmali mikroskopické detaily o tom, ako sa fosfátové minerály rozbili a vplyv zahrievania vyvolaného nárazom na kryštálovú štruktúru. Zistili, že skorší dopad, ku ktorému došlo pred 4,5 miliardami rokov, rozbil fosfátové minerály na malé kúsky a vystavil ich vysokým teplotám. Neskorší dopad sa zdal menší, s nižšími tlakmi a teplotami. Výsledky tímu naznačujú, že tento dopad nastal pred menej ako 50 miliónmi rokov.
Zistenia o skoršom dopade podporujú predchádzajúce dôkazy o tom, že pred 4,48 až 4,44 miliardami rokov došlo vo vesmíre k veľkému množstvu vysokoenergetického rozbíjania skál. Tento časový rámec je dôležitý, pretože by sa mohol zhodovať s dvoma samostatnými hlavnými formačnými obdobiami v histórii slnečnej sústavy: migráciou obrovských planét alebo starodávnou zrážkou, o ktorej sa vedci domnievajú, že odlomila časť Zeme a vytvorila Mesiac. "Skutočnosť, že všetky tieto asteroidy v tom čase zaznamenávali intenzívne topenie, môže naznačovať reorganizáciu slnečnej sústavy, ktorá je výsledkom formácie Zem-Mesiac alebo možno orbitálnych pohybov obrovských planét," uviedol Walton.
Planetárna migrácia zahŕňa obrovské planéty ako Jupiter, Saturn, Neptún a Urán, ktoré sa formujú ďalej od Slnka, než je ich súčasná poloha a postupom času sa približujú. Tento pohyb mohol spôsobiť veľa gravitačných porúch, čo by viedlo k veľkému počtu kolízií. V scenári formovania Mesiaca odborníci predpokladajú, že asi pred 4,5 miliardami rokov do Zeme vrazilo teleso veľkosti Marsu, vymrštilo hromadu materiálu do vesmíru, ktorý sa spojil a vytvoril Mesiac. Výskum bol zverejnený v časopise Communications Earth & Environment.
