Pod silnou vrstvou ľadu je tekutý oceán. (Zdroj: SITA)
WASHINGTON - Mesiac Saturnu, Titan môže pravdepodobne ukrývať oceán. Vyplýva to z informácií publikovaných v časopise Science.
Radarové zábery z misie Cassini-Huygens ešte posilnili dohady o tom, že pod silnou vrstvou ľadu je rezervoár tekutej vody. Ak sa táto hypotéza potvrdí, bude to znamenať, že Titan má oba základné predpoklady vzniku života - vodu a organické molekuly. V súčasnosti vedci odhadujú, že v našom solárnom systéme je voda na troch ďalších telesách - Ganymede, Callisto a Europa.
Keď Cassini začal s pozorovaním najväčšieho mesiacu Saturnu v roku 2004, experti si mysleli, že povrch tvorí uhľovodíkový oceán. Keď však sonda po prvý raz obrátila svoj radar na teleso v roku 2004 a o rok neskôr na povrchu pristála aj sonda Huygens, vynoril sa úplne iný obraz. Zistilo sa, že povrch je pevný a sú na ňom rôzne duny, kanály a krátery doplnené obrovskými "jazerami".
Najnovší blízky prelet Cassini pri Titane ponúkol úplne nový pohľad na tieto geologické rysy, ktoré na prekvapenie vedcov nie sú na svojom mieste. S použitím modelov toho, ako sa mesiac otáča, dáta nasvedčujú tomu, že pod silnou vrstvou ľadu je tekutý oceán. Výskumníci, ktorých vedie Ralph Lorenz z Laboratória aplikovanej fyziky americkej Univerzity Johna Hopkinsa tvrdia, že ich predpoklady môžu potvrdiť ďalšie misie Cassini. Profesor vesmírnych štúdií na britskej Open University John Zarnecki tvrdí, že motivácia vrátiť sa na Titan s vyspelejšou sondou bolo úžasné. Podľa dôkazov sú na ňom dve základné zložky potrebné pre vznik života - voda a organické molekuly. Ako Zarnecki dodal, je tam pravdepodobne aj tretia - zdroj energie.
"Vieme, že sú tam organické molekuly. Je ich tam množstvo. Titan tvorí z 50 percent zamrznutá voda. Ak je tekutá, ako tomu nové dôkazy nasvedčujú, máme už dve veci, ktoré dokážu spustiť chémiu vedúcu k vzniku života. Nie je pritom ťažké si predstaviť, že je tam aj zdroj energie, pravdepodobne geotermálnej energie, aká sa na Zemi vyskytuje na dnách oceánov," spresnil Zarnecki pre internetovú stránku spoločnosti BBC.
Keď Cassini začal s pozorovaním najväčšieho mesiacu Saturnu v roku 2004, experti si mysleli, že povrch tvorí uhľovodíkový oceán. Keď však sonda po prvý raz obrátila svoj radar na teleso v roku 2004 a o rok neskôr na povrchu pristála aj sonda Huygens, vynoril sa úplne iný obraz. Zistilo sa, že povrch je pevný a sú na ňom rôzne duny, kanály a krátery doplnené obrovskými "jazerami".
Najnovší blízky prelet Cassini pri Titane ponúkol úplne nový pohľad na tieto geologické rysy, ktoré na prekvapenie vedcov nie sú na svojom mieste. S použitím modelov toho, ako sa mesiac otáča, dáta nasvedčujú tomu, že pod silnou vrstvou ľadu je tekutý oceán. Výskumníci, ktorých vedie Ralph Lorenz z Laboratória aplikovanej fyziky americkej Univerzity Johna Hopkinsa tvrdia, že ich predpoklady môžu potvrdiť ďalšie misie Cassini. Profesor vesmírnych štúdií na britskej Open University John Zarnecki tvrdí, že motivácia vrátiť sa na Titan s vyspelejšou sondou bolo úžasné. Podľa dôkazov sú na ňom dve základné zložky potrebné pre vznik života - voda a organické molekuly. Ako Zarnecki dodal, je tam pravdepodobne aj tretia - zdroj energie.
"Vieme, že sú tam organické molekuly. Je ich tam množstvo. Titan tvorí z 50 percent zamrznutá voda. Ak je tekutá, ako tomu nové dôkazy nasvedčujú, máme už dve veci, ktoré dokážu spustiť chémiu vedúcu k vzniku života. Nie je pritom ťažké si predstaviť, že je tam aj zdroj energie, pravdepodobne geotermálnej energie, aká sa na Zemi vyskytuje na dnách oceánov," spresnil Zarnecki pre internetovú stránku spoločnosti BBC.
