PEKING - Pozoruhodný satelitný záber zachytáva ostrý kontrast medzi umelým zasnežovaním a inak suchými a skalnatými horami momentálne využívanými na zimných olympijských hrách v Pekingu. Podľa odborníkov umelý sneh neprospieva ani športovcom, ani miestnej prírode. To, do akej miery ovplyvnil zranenia športovcov, budú vedieť organizátori určiť až po skončení všetkých pretekov.
Fotografia, ktorá vznikla 29. januára vďaka satelitu Landsat 8, zobrazuje olympijskú zónu Yanqing na hore Xiaohaituo prezývanú Skala. Nachádza sa asi 74 kilometrov severozápadne od Pekingu. Oblasť sa využíva napríklad na skeleton, sánkovanie či alpské lyžovanie. Na vykonávanie týchto športov sú potrebné dlhé trate plné snehu alebo ľadu. Podľa Zemského observatória NASA však vo februári v regióne napadne v priemere len 3,3 centimetra snehu.
V dôsledku toho sú hry v Pekingu, ktoré sa začali 4. februára, prvými zimnými olympijskými hrami, na ktorých je použitý prakticky stopercentný umelý sneh, uviedli výskumníci z Loughborough University v Anglicku v novej správe. Používanie umelého snehu vyvolalo značnú kontroverziu a viedlo k odporu ekológov a niektorých súťažiacich športovcov. Na výrobu umelého snehu je totiž potrebné obrovské množstvo vody a energie. Výskumníci odhadujú, že organizátori hier v Pekingu použijú dohromady najmenej 1,2 milióna kubických metrov umelého snehu. Na to je potrebných približne 223 miliónov litrov vody. Organizátori nainštalovali tristo snežných diel poháňaných 130 generátormi, ktoré zásobuje osem vodných chladiacich veží a tri čerpacie stanice.
Umelý sneh je náročnejší a vedie k zraneniam
Čína tvrdí, že zimné olympijské hry sú poháňané stopercentne obnoviteľnou energiou. Umelý sneh predstavuje podľa správy aj množstvo ďalších environmentálnych problémov. Aby sa maximalizovala životnosť takéhoto snehu, do vody sa pridávajú chemikálie, ktoré pomáhajú zabrániť jeho topeniu. Tieto chemikálie môžu spôsobiť značné škody na rastlinách pokrytých snehom a odtok do riek môže ovplyvniť blízke oblasti. Oneskorené topenie umelého snehu zas dokáže narušiť správanie rastlín a zvierat a ani hluk spôsobený snežnými delami miestnej prírode nijako neprospieva. Umelý sneh je tvorený takmer 30 percentami ľadu a 70 percentami vzduchu, zatiaľ čo u toho prírodného je to zhruba 10 percent ľadu a 90 percent vzduchu. Tento rozdiel spôsobuje, že svahy s umelým snehom sú pre lyžiarov fyzicky náročnejšie ako svahy s prírodným snehom, na ktorých bežne trénujú. To môže negatívne ovplyvniť výkony aj tých najskúsenejších športovcov, uviedli vedci. Podmienky môžu tiež spôsobiť vážnejšie zranenia.
V prvých dňoch prebiehajúcich hier došlo v alpskom lyžovaní k niekoľkým významným pádom. Americká lyžiarka Nina O'Brienová si počas druhého kola obrovského slalomu privodila zlomeninu pravej nohy. V obrovskom slalome aj slalome už v prvom kole vypadla jedna z najväčších favoritiek na zisk medaily Američanka Mikaela Shiffrinová, hoci neutrpela zranenie. V zjazde mužov zas museli nemeckého lyžiara Dominika Schwaigera po páde letecky previezť do nemocnice s podozrením na zlomeninu ľavej ruky. Až po dokončení všetkých pretekov budú môcť organizátori vyhodnotiť, ako sneh ovplyvnil výkony športovcov. Napriek akémukoľvek odporu voči umelému zasnežovaniu by klimatické zmeny mohli na budúcich zimných olympijských hrách zohrať veľkú úlohu. "Od Álp po Pyreneje, od Skalnatých hôr po Andy fanúšikovia snežných športov hlásia kratšie zimné sezóny, nižšie úrovne snehových zrážok a topenie ľadovcov," konštatuje správa.
