HANOVER - Prvý atlas, ktorý meral pohyb a hrúbku svetových ľadovcov, poskytuje podľa výskumníkov z Institute of Environmental Geosciences (IGE) a Dartmouth College jasnejší, ale zmiešaný obraz o svetových zdrojoch sladkej vody. Zistili totiž, že v niektorých oblastiach sveta je ľadovcov oveľa menej než predpokladali. To môže mať dopad na každodenné životy ľudí v rôznych častiach planéty.
Celosvetový výskum publikovaný v časopise Nature Geoscience meria rýchlosť a hĺbku viac ako 250 000 horských ľadovcov. Reviduje skoršie odhady objemu ľadovcov a teraz naznačuje, že na zvýšenie hladiny morí vo svetových ľadovcoch je k dispozícii o dvadsať percent menej ľadu, ako experti pôvodne predpokladali.
"Zistenie množstva ľadu uloženého v ľadovcoch je kľúčovým krokom k predvídaniu účinkov klimatických zmien na spoločnosť. S týmito informáciami budeme bližšie k poznaniu veľkosti najväčších ľadovcových vodných nádrží a tiež k úvahám, ako reagovať na svet s menším počtom ľadovcov," povedal Romain Millan, hlavný autor štúdie a postdoktorand na Inštitúte enviromentálnych geovied (IGE). "Nález menšieho množstva ľadu je dôležitý a bude mať dôsledky pre milióny ľudí na celom svete," dopnil profesor vied o Zemi z Evans Family v Dartmouthe Mathieu Morlighem s tým, že ani s týmto výskumom ale stále nemáme dokonalý obraz o tom, koľko vody je skutočne uzamknutej v ľadovcoch.
Nový atlas pokrýva 98 percent svetových ľadovcov. Podľa štúdie sú mnohé z nich plytšie, než experti odhadovali v predchádzajúcom výskume. Dvojité počítanie ľadovcov pozdĺž periférií Grónska a Antarktídy tiež ovplyvnilo predchádzajúce súbory údajov. Odborníci tak dospeli k výsledku, že na celom svete je menej ľadovcov, ako očakávali. V tropických Andách v Južnej Amerike je podľa nich takmer o štvrtinu menej ľadovcov. To znamená, že v oblasti, od ktorej sú závislé milióny ľudí, je až o 23 percent menej sladkej vody. Naopak, ázijské himalájske hory majú o tretinu viac ľadu, ako hovorili odhady. Toto zistenie naznačuje, že v regióne by mohlo byť dostupných približne o 37 percent viac vodných zdrojov, hoci ľadovce na kontinente sa rýchlo topia.
Morlighem vysvetlil, že výskum poskytuje modelový obraz, vďaka ktorému je možné urobiť spoľahlivejšie projekcie o tom, koľko času ľadovcom ešte zostáva. "Porovnanie globálnych rozdielov s predchádzajúcimi odhadmi je len jednou stránkou obrazu. Ak sa na to pozriete lokálne, zmeny budú ešte väčšie. Na správne naprojektovanie budúceho vývoja ľadovcov je zachytenie jemných detailov oveľa dôležitejšie než len celkový objem," upozornil Millan. Nepresnosti v odhadoch sú čiastočne spôsobené nedostatkom meraní toku ľadu, prostredníctvom ktorých by výskumníci sledovali umiestnenie hrubého a tenkého ľadu.
Na vytvorenie rozsiahlej databázy toku ľadu experti skúmali viac ako 800 000 párov satelitných snímok ľadovcov. Snímky s vysokým rozlíšením získali v rokoch 2017-18 satelity NASA Landsat-8 a družice Sentinel-1 a Sentinel-2 Európskej vesmírnej agentúry. "Vo všeobecnosti uvažujeme o ľadovcoch ako o pevnom ľade, ktorý sa môže v lete roztopiť, ale ľad v skutočnosti tečie ako hustý sirup pod vlastnou váhou. Ľad tečie z vysokej nadmorskej výšky do nižších nadmorských výšok, kde sa nakoniec zmení na vodu. Pomocou satelitných snímok sme schopní sledovať pohyb týchto ľadovcov z vesmíru v globálnom meradle a na základe toho odvodiť množstvo ľadu na celom svete," dodal Morlighem.
