NOTTINGHAM - Tím prírodovedcov, ktorý sledoval správanie medveďov v ich prirodzenom prostredí, zverejnil výsledky štúdie v časopise Diversity. Podľa ich zistení sú niektoré z týchto predátorov agresívnejšie ako iné a keď sa prebudia zo zimného spánku, cielene menia stanovištia, aby mohli nemilosrdne napádať a zabíjať iné zvery.
Podľa štúdie, ktorá je súčasťou dlhodobého projektu zameraného na výskum života medveďa hnedého v Nórsku a Švédsku, dokázala trinásťročná samica zabiť za jediný mesiac 38 sobov a v priebehu ďalšieho mesiaca zlikvidovala 18 mláďat losa. Medvedica bola jednou z pätnástich jedincov sledovaných v severnom Švédsku. Vedci realizovali výskum s cieľom zistiť, ako sa títo predátori správajú voči okolitej krajine. Medvede na jar menia svoje stanovištia, aby sa zamerali na teľatá sobov a losov. Presné miesta, v ktorých sa šelmy pohybovali, sa líšili v závislosti od počtu lovených teliat, pričom niektoré, ako napríklad spomínaná samica, zabíjali viac ako iné. Otázka, ktorú sa snažia vedci zodpovedať, je, prečo sú niektoré dravšie než iné. Podľa spoluautora štúdie Antonia Uzal Fernandeza z Nottingham Trent University môže ísť o kombináciu rôznych faktorov. Je to vraj podobné ako u ľudí, kde sú tiež niektorí agresívnejší ako iní.
Medvede hnedé (Ursus arctos) sú podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody najrozšírenejším medvedím druhom na našej planéte. Žijú v 45 štátoch v Severnej Amerike, Európe a Ázii. Počas výskumu v rokoch 2010 až 2012 boli vybraní jedinci sledovaní pomocou GPS obojkov, aby výskumníci zistili, ako lovia a zabíjajú iné živočíšne druhy. Keď sa začína obdobie telenia sobov, medvede hnedé sa vo Švédsku sťahujú do vysoko položených, členitých terénov, ktoré preferujú soby s mláďatami. Neskôr sa presúvajú do biotopov, napríklad do listnatých lesov, kde sa po otelení zdržiavajú losy. Práve to im umožňuje loviť zraniteľné teľatá. Podľa odborníkov však nepredstavujú hrozbu pre ľudí.
Odborníci zmapovali biotopy navštevované predátormi a porovnali jednotlivé miery zabíjania. Podľa štúdie boli medvede označené za vysoko dravé v prípade, ak zabili viac, ako je priemerná miera zabitia u všetkých medveďov, čiže 0,4 zabitia za deň. Za nízko dravé s považujú tie, u ktorých bola miera zabíjania nižšia. Vedci zistili určité rozdiely vo výbere lokality medzi jedincami s vysokou a nízkou dravosťou. Tí dravší uprednostňovali zalesnené oblasti obývané väčším počtom sobov, kým menej agresívnejší vyhľadávali otvorenejšie miesta. Osem z pätnástich medveďov bolo zaradených do kategórie veľmi dravé. Pravidelne zabíjali viac ako dvadsať teliat sobov a päť teliat losov. Medvede však už nie sú také výkonné pri love dospelej koristi. Preto sa až do júla zameriavajú na lov teliat. Potom sa obdobie telenia končí a zvyšok roka až do opätovného prechodu k hibernácii sa spoliehajú na bobule.
"Naša štúdia poukazuje na rozdiely medzi predátorským správaním jednotlivých medveďov a pomáha vysvetliť individuálne variácie pri výbere ich biotopov. Rozdiely medzi jednotlivcami sú dôležité aj pre prijatie ďalších krokov. Napríklad odstránenie predátorov bez zamerania sa na konkrétnych jedincov nemusí eliminovať konflikt," vysvetlil Fernandez.
Soby sú vo Švédsku čiastočne domestikované, ich chovom sa zaoberajú Sámovia. Každý rok kvôli napadnutiu stád zabijú niekoľko medveďov. Nové zistenia môžu slúžiť na vypracovanie predpovede potenciálnych ohnísk stretov medzi predátormi a sobmi s cieľom eliminovať konflikt. Hotspoty by mohli informovať majiteľov hospodárskych zvierat o tom, kde sa počas obdobia telenia pohybujú medvede. Potom by mohli urobiť preventívne opatrenia a zvýšiť v týchto oblastiach ostražitosť.
