BERLÍN/PRAHA - Len hodina a pol stačila nacistickým špičkám k definitívnemu ortieľu nad miliónmi európskych Židov. Stretnutie v berlínskej vile Wansee pred osemdesiatimi rokmi (20.1. 1942) nerozhodla priamo o ich vyhubení, pretože holokaust prebiehal už od napadnutia ZSSR 22. júla 1941. Bola však podstatnou v prípade spolupráce medzi rôznymi úradmi.
"Vysídlenie Židov na východ predstavuje začiatok konečného riešenia židovskej otázky," informoval členov Gestapa dôstojník SS Adolf Eichmann v januári 1942. Konferencia vo Wannsee bola podľa historikov vládnym zločinom, aktom masovej vraždy, akú história ešte nezažila: "Nacisti a ti, ktorí im pomáhali, zavraždili počas tejto genocídy v priebehu štyroch rokov (od leta 1941 do mája 1945) šesť miliónov Židov, teda asi dve tretiny Židov v celej Európe."
Aukcia vyvolala škandál: Majú sa dražiť desivé dôkazy o holokauste z Osvienčimu na FOTO
Konferencia bola označená za "tajnú ríšsku záležitosť" a na pozvanie šéfa bezpečnosti (RSHA) s poverením pre "riešenie židovskej otázky" Reinharda Heydricha sa jej zúčastnilo pätnásť vysokých predstaviteľov SS, štátnych úradníkov a straníckych funkcionárov. Dve tretiny z nich boli absolventi univerzít a mnohí mali titul doktora práv. Dohodu potvrdili koňakom.
Iba do počtu?
Po vojne účastníci konferencie vo Wannsee najprv popierali svoju účasť na stretnutí, potom predstierali, že si už nič nepamätajú. Výnimkou bol Eichmann, ktorý počas procesu v Jeruzaleme v roku 1961 povedal nasledovné: "Celá záležitosť trvala sotva pol druha hodiny. Priebežne sa dolieval koňak a nakoniec začal hovoriť jeden cez druhého." Ale aj on vravel, že o ničom nevedel a nič neorganizoval. "Rozkazy som dostával od svojho nadriadeného. Väčšinu času som trávil v rohu miestnosti a orezával som ceruzky,"
Hitler neprítomný
Text protokolu z Wannsee objavili podriadení amerického prokurátora v marci 1947 v jednom z fasciklov na ministerstve zahraničia počas snahy získať podklady k procesom s nacistickými zločincami. Úradníci získali kópiu číslo 16 - jedinú dochovanú z pôvodných tridsiatich. Spočiatku sa zdalo, že dokument zachytáva okamih, kedy sa nacisti rozhodli vyhladiť Židov. Historici však neskôr rozpoznali pravdivú podstatu tohto protokolu. Medzi účastníkmi konferencie nebol Adolf Hitler. Zúčastnení pritom nemali také postavenie, aby mohli rozhodovať o genocíde. Zarážajúca bola taktiež doba konania schôdzky. Masové vraždenie sovietskych Židov sa začalo už polroka predtým a v Poľsku sa už staval koncentračný tábor Belzec.
Viackrát presunutá
Historici sa do dnešného dňa nevedia zhodnúť na tom, kedy padlo definitívne rozhodnutie o holokauste. Podľa britského historika Iana Kershawa je možné, že sa tak stalo v septembri 1941, kedy prijal Hitler rozhodnutie o deportácii rakúskych a českých Židov na východ. Nemecký historik Christian Gerlach tvrdí, že Hitler tak rozhodol na schôdzi NSDAP 12. decembra 1941. Pôvodne sa konferencia označovaná ako "porada štátnych tajomníkov" mala konať 25. novembra 1941. Termín bol však presunutý na 9. december. Japonský útok na Pearl Harbor opäť oddialil termín stretnutia. Porada nemala pevný program a väčšinu času zaberala Heydrichova prednáška. "Pre konečné riešenie židovskej otázky v Európe prichádza k úvahe o 11 miliónoch Židoch," píše sa na záver protokolu.
Definované "konečné riešenie"
Nemecký historik Götz Aly vo svojej publikácii Konečné riešenie uvádza, že "skutočným cieľom a úspechom konferencie bolo slovné spojenie konečné riešenie začlenené do bežných byrokratických a politických štruktúr nemeckého štátu. Táto metóda umožňovala každému jednotlivcovi, aby sa zbavil osobnej zodpovednosti (bol oficiálne pasívny, ale v podstate aktívny komplic svojej vlády). Viac od neho nikto nechcel."
Tí účastníci konferencie, ktorí prežili vojnu, boli odsúdení k miernym trestom a čoskoro boli omilostení. Jedine Eichmann bol po procese v Jeruzaleme koncom mája 1962 popravený. Ako posledný z účastníkov zomrel v januári 1987 bývalý dôstojník SS Gerhard Klopfer, ktorý po vojne pôsobil opäť ako advokát "po naplnení života pre blaho všetkých, ktorí boli v dosahu jeho vplyvu," písalo sa v nekrológu. Vila pri jazere Wannsee je od roku 1992 pamiatkou tejto konferencie. Nová stála výstava o konferencii bola vo vile otvorená v januári 2020.
