LONDÝN - Vianoce sú už za dverami. Sviatok zrodenia Ježiša Krista si pripomínajú ľudia po celom svete. Vianočné sviatky prinášajú so sebou veľkú symboliku. Medzi najtradičnejšie patrí vianočný stromček. Prečo je ihličnatý? Aké ozdoby sa naň vešali ešte pred zavedením elektriny? A hlavne, kedy a kde sa začala táto tradícia rozvíjať?
Pre mnoho ľudí je práve ozdobený vianočný stromček ten najsilnejší symbol Vianoc. Jeho pôvod treba hľadať v pohanskej kultúre. Do veľkej miery tomu pomohli aj Briti, konkrétne kráľovná Viktória, najmocnejšia žena na tróne svojej doby. Bez nej by tradíciu vianočného stromčeka dodržiavalo možno len pár germánskych a slovanských krajín.
Najstaršie zvyky
Dávno pred zavedením kresťanstva obyvatelia severnej pologule používali zelené rastliny na zdobenie svojich domov, najmä dverí, uvádza Zme Science. Takýmto spôsobom vítali zimný slnovrat. Škandinávci navyše zdobili zeleňou ihličnanov na Nový rok aj stodoly, údajne na odplašenie diabla. Toto obdobie (21. alebo 22. december) sa považuje za návrat boha Slnka, a vždy zelené rastliny symbolizovali návrat jeho sily. V horúcom Egypte sa takisto oslavoval najprv zimný slnovrat. Na počesť boha Ra sa domácnosti plnili zelenými palmami. Nám bližší Kelti zdobili svoje druidské chrámy zelenými konármi ihličnanov, ktoré mali symbolizovať večný život. Rimania tento sviatok nazývali Saturnálie, na počesť boha poľnohospodárstva, a boli to najväčšie sviatky v roku.
Prišlo to z Nemecka
Moderný vianočný stromček, ako ho poznáme dnes, však pochádza zo západného Nemecka. Jedľa bola v „rajskej záhrade“ ovešaná jablkami. Takouto záhradou bola počas Vianoc každá jedna domácnosť, v ktorej sa „rajský stromček“ postavil. Bolo to presne 24. decembra na sviatok Adama a Evy. Spočiatku sa naň vešali aj oblátky, ktoré symbolizovali tzv. eucharistickú hostinu - kresťanské znamenie vykúpenia. Neskôr ich nahradili koláče rôznych tvarov. Sviečky, ktoré boli tiež neoddeliteľnou súčasťou "rajského stromčeka", symbolizovali Krista ako svetlo sveta. V miestnosti sa okrem toho nachádzala aj vianočná pyramída. Bola to drevená konštrukcia v tvare trojuholníka s poličkami na vianočné figúrky. Aj ona musela byť ozdobená večnou zeleňou (konármi ihličnanov). V 16. storočí sa rajský strom a vianočná pyramída spojili pod jeden symbol, ktorý sa používa dodnes, a to vianočný stromček.
Z histórie vieme, že roku 1605 boli už vianočné stromčeky tradičnou zvyklosťou, pretože záznamy z tohto obdobia píšu o tom, že obyvatelia Štrasburgu „zdobili siene jedľami a vešali na ne ozdoby vystrihnuté z papiera, jablká, oblátky či rôzne iné sladkosti. V Británii bol však s touto symbolikou veľký problém. Puritáni odsudzovali množstvo pohanských zvykov. Oliver Cromwell, britský vplyvný politik 17. storočia, dokonca kázal proti tradíciám vianočných kolied a zdobeniu stromčekov, ktoré považoval za znesvätenie posvätnej udalosti.
Veľká vďaka patrí kráľovnej Viktórii
Zmena prišla až počas panovania kráľovnej Viktórie. V roku 1846 bola so svojím nemeckým manželom princom Albertom a ich deťmi stvárnená v denníku Illustrated London News, ako stoja okolo vianočného stromčeka na hrade Windsor, píše Britannica. Počas jej panovania sa dokonca zaviedol zvyk nosenia darčekov, ktorý sa rýchlo rozšíril do celého sveta. Do Británie priniesli tradíciu zdobenia vianočného stromčeka nemeckí prisťahovalci ešte začiatkom 19. storočia. U miestnych ľudí sa to však veľmi neuchytilo. Až keď populárna britská kráľovná začala sláviť Vianoce zdobenými jedľami a darčekmi povešanými na konároch, ľud ju nasledoval. Ona pritom chcela len preukázať láskavosť svojmu manželovi ako rodenému Nemcovi.
Američania sa zase postarali o to, aby boli v domácnostiach po celom svete zelené vianočné stromčeky, dokonca aj tam, kde sa ihličnatý strom zháňal veľmi ťažko, alebo vôbec. V 30. rokoch 20. storočia boli za Atlantikom vyrobené prvé umelé stromčeky. Najprv to boli len štetiny namiesto ihličia, no o ďalších 30 rokov došlo k masovej výrobe umelých stromčekov z plastu.
