MNÍCHOV - Experti z Inštitútu Maxa Plancka pre dynamiku a samoorganizáciu sa zamerali na účinnosť prevencie pred covidom-19. Simulovali viaceré modelové situácie, na základe ktorých odhalili, že sociálny odstup medzi osobami by mal byť väčší než sú v súčasnosti odporúčané dva metre.
Nemeckí vedci v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences uvádzajú, že priliehavá ochrana horných dýchacích ciest je pri prevencii šírenia koronavírusu účinnejšia než dodržiavanie odporúčanej sociálnej vzdialenosti. Z výsledkov ich štúdie totiž vyplýva, že ak by sa nezaočkovaná osoba bez ochrany tváre rozprávala s niekým, kto by tiež nemal prekryté horné dýchacie cesty a bol by covid pozitívny, trvalo by menej ako päť minút, kým by sa táto osoba nakazila, a to takmer so stopercentnou istotou. Platilo by to aj v prípade, ak by ju od infikovaného delili tri metre. Riziko nákazy teda dramaticky znižuje najmä prekrytie horných dýchacích ciest, ale iba za predpokladu, že je priliehavé.
Výskumníci z Inštitútu Maxa Plancka pre dynamiku a samoorganizáciu (MPIDS) zmerali riziko infekcie v rôznych scenároch, vďaka čomu dokážu odhadnúť riziko potenciálneho nebezpečenstva. Odporúčania týkajúce sa sociálnej vzdialenosti boli podľa nich založené ešte na predpandemickej vede, no niektoré z nich sa časom ukázali ako nesprávne alebo prinajmenšom neaplikovateľné na vírus SARS CoV-2. Autori štúdie počas pozorovaní skombinovali údaje o kapacite dýchacích častíc a úniku dychu z rôznych typov tvárovej ochrany s údajmi, ktoré sú známe o prúdení vzduchu pri dýchaní a rozprávaní. Zohľadnili spôsoby, ako sa rozpadajú kvapalné častice pri odparovaní s predpokladom absorpcie SARS-CoV-2 z dýchacích ciest s cieľom zistiť riziko šírenia. Výskum zohľadnil aj doposiaľ zanedbávané faktory, napríklad spôsob, akým čiastočne vysušené častice rehydratujú pri inhalácii.
Ste alergik? Vedci odhalili, čo to pre vás znamená v súvislosti s nákazou KORONAVÍRUSOM
Zistilo sa, že aj keď ľudí delí vzdialenosť tri metre, existuje 90-percentná šanca, že infikovaný bez rúška prenesie nákazu na iného človeka, ktorý nemá ochranu horných dýchacích ciest v nevetranom priestore, do piatich minút. Šancu nakaziť sa znižuje dobré vetranie. Štandardné odporúčania sociálnej vzdialenosti 1,5 až dva metre sú preto nedostatočné. "Nepredpokladali sme, že pri vzdialenosti niekoľkých metrov stačí tak málo času, kým sa infekčná dávka vstrebe z dychu prenášača vírusu," uviedol riaditeľ MPIDS, profesor Eberhard Bodenschatz.
Výskum použil odhady vírusovej záťaže variantu delta, takže je možné, že súčasné odporúčania mohli byť účinné pri skorších kmeňoch vírusu. Kľúčový rozdiel je však v tom, že teraz už odborníci vedia, že covid sa môže šíriť v malých časticiach, ktoré cestujú ďalej a nie iba vo väčších kvapôčkach. Výsledky však jednoznačne podporili dôkazy o tom, že účinnou prevenciou aj naďalej zostáva najmä prekrytie horných dýchacích ciest. "V každodennom živote je skutočná pravdepodobnosť infekcie v takom prípade desať až stokrát menšia," doplnil Bodenschatz.
Pri vzdialenosti 1,5 metra je riziko prenosu nanajvýš 0,4 percenta, a to dokonca aj po hodine za predpokladu, že majú ľudia správne nasadené respirátory FFP2. Nie všetky ochrany tváre chránia rovnako, no aj tie nesprávne nasadené majú veľký význam. "Materiály respirátorov FFP2 alebo KN95, ako aj niektorých lekárskych rúšok, filtrujú mimoriadne efektívne. Riziko infekcie potom ovplyvňuje vzduch, ktorý vychádza a vstupuje dovnútra na okrajoch respirátora," poznamenal spoluautor štúdie Gholamhossein Bagheri. Štúdia nezohľadnila užitočnosť opakovane použiteľných látkových rúšok, hoci predchádzajúci prieskum naznačuje, že kvalita ochrany závisí od materiálu. Vedecké zistenia tak možno chápať ako silnýn argument pre širšie použitie FFP2, keďže aj zle nasadená ochrana tohto druhu je 2,5-krát účinnejšia ako správne nasadené chirurgické rúško.
