SAN DIEGO - Pandémia covidu vedie k zvýšenému dopytu po jednorazových plastových ochranných prostriedkoch. Rúška, respirátory, štíty či rukavice sa však už po niekoľkých hodinách používania menia na odpad. Štúdia, ktorá spojila vedcov z univerzít v San Diegu a v Nankingu, na základe modelu projektovania zisťovala, kde končia pomôcky, ktorými sa ľudia chránia pred nákazou. Ich zistenia sú alarmujúce.
Čínski a americkí vedci zisťovali, kde s najväčšou pravdepodobnosťou skončí plastový odpad vyprodukovaný počas pandémie. Pomocou modelu projektovania sa im podarilo odhaliť, že celosvetovo sa vyprodukovalo viac ako osem miliónov ton takéhoto odpadu, pričom viac ako 25 000 ton preniklo do oceánu. Očakáva sa, že do troch až štyroch rokov jeho značná časť skončí na plážach alebo sa usadí na morskom dne. Menšie množstvo poputuje do otvoreného oceánu a nakoniec ostane uväznené v zaoblúkových oceánskych panvách alebo v subtropických víroch a vytvorí cirkumpolárnu zónu na akumuláciu plastov v Severnom ľadovom oceáne.
Autori štúdie zahrnuli do tohto modelu údaje od začiatku pandémie v roku 2020 do augusta 2021. Zistili, že väčšina celosvetovo vyprodukovaného plastového odpadu, ktorý končí v oceáne, pochádza z nemocníc v Ázii. Výskum tak okrem iného poukazuje na potrebu lepšieho nakladania s medicínskym odpadom, a to najmä v rozvojových krajinách. "Keď sme začali s výpočtami, prekvapilo nás, že množstvo medicínskeho odpadu bolo podstatne väčšie než jeho podiel pochádzajúci od jednotlivcov," uviedla spoluautorka štúdie Amina Schartupová. Najväčšími producentmi tohto odpadu boli nemocnice v oblastiach, ktoré už pred pandémiou zápasili s odpadovým hospodárstvom a jednoducho neboli nastavené tak, aby zvládli situáciu s väčším množstvom odpadu.
Podľa profesora Yanxu Zhanga funguje model MITgcm (NJU-MP) vytvorený na Nankingskej univerzite ako virtuálna realita, pričom jeho základ tvoria Newtonove pohybové zákony a zákony zachovania hmoty. "Model simuluje pohyb morskej vody poháňanej vetrom a zohľadňuje, ako sa plasty vznášajú na povrchu oceánu, znehodnotia sa slnečným žiarením, znečisťujú planktón, pristanú na plážach a ponárajú sa do hĺbky," doplnil profesor. MITgcm sa teda dá použiť na zistenie alternatívy, čo sa stane, ak do oceánu pridáme určité množstvo plastov.
Štúdia poukazuje na oblasti riek a ich povodia, ktoré si vyžadujú osobitnú ochranu pri nakladaní s plastovým odpadom. Väčšina celosvetového plastového odpadu z pandémie totiž putuje do oceánu práve z riek. Jeho podiel privádzaný z ázijských tokov tvorí až 73 percent z celkového množstva, pričom najväčšími prispievateľmi sú Šatt al-Arab, Indus a Jang-c’-ťiang, ktoré ústia do Perzského zálivu, Arabského a Východočínskeho mora. Európske rieky privádzajú do oceánu 11 percent plastového pandemického odpadu a zvyšok tvoria iné kontinenty. Väčšina plastov spojených s pandémiou skončí na pobreží a morskom dne, jeho menšie množstvo sa zaradí do obehu alebo sa usadí v Severnom ľadovom oceáne, ktorý sa podľa vedcov stal akousi "slepou uličkou" pre putujúce plastové zvyšky.
"V oceáne prebieha pomerne konzistentný vzor cirkulácie, a preto dokážeme vytvoriť takéto modely," hovorí Schartupová. Model ukázal, že asi 80 percent plastového odpadu prichádzajúceho do Severného ľadového oceánu sa rýchlo potopí. Ekosystém Arktídy je však už teraz veľmi zraniteľný z dôvodu drsného prostredia a vysokej citlivosti na zmenu klímy. Podľa vedcov je nahromadený odpad ďalším zdrojom ekologických obáv, čo je dôvod, prečo apelujú na celosvetové povedomie verejnosti a poukazujú na vplyv ochranných prostriedkov a iných plastových výrobkov na životné prostredie. Zároveň poukazujú na potrebu vývoja inovatívnych technológií pre lepší zber, klasifikáciu, spracovanie a recykláciu plastového odpadu a nevyhnutnosť použitia materiálov šetrnejších k životnému prostrediu.
