TUCSON - Vedci identifikovali doteraz najhlbšie zemetrasenie. Vyskytlo sa v hĺbke niekoľkých sto kilometrov pod povrchom Zeme. Pre seizmológov je toto zemetrasenie nepochopiteľné, pretože nečakali, že sa môže vyskytnúť až tak hlboko.
Kým sa horniny vystavené extrémnym tlakom zvyčajne ohýbajú a deformujú, expertov zmiatlo ich prasknutie pri náhlom uvoľnení energie. Reagovali tak na najhlbšie zemetrasenie, ktoré sa odohralo v hĺbke 751 kilometrov pod povrchom našej planéty. Minerály sa podľa odborníčky na geomateriály na University of Nevada Pamely Burnleyovej nie vždy správajú podľa očakávania. Zemetrasenie by teda mohlo odhaliť, že hranice v rámci Zeme sú "rozmazanejšie", než sa doteraz predpokladalo, vysvetľuje ScienceAlert.
Otrasy neboli na povrchu vnímateľné
O zemetrasení v júni informoval časopis Geophysical Research Letters. V skutočnosti išlo o malý otras po zemetrasení s magnitúdou 7,9, ktoré v roku 2015 otriaslo Boninskými ostrovmi pri pevninskom Japonsku. Výskumníci pod vedením seizmológa Erica Kisera z Arizonskej univerzity zemetrasenie skúmali pomocou série Hi-net seizmických staníc distribuovaných v krajine. Otrasy neboli na povrchu vôbec vnímateľné, takže na jeho identifikáciu boli potrebné sofistikované nástroje.
Zemetrasenie sa odohráva v zemskej kôre a vrchnom plášti väčšinou v prvých sto kilometroch pod povrchom. Keď sa chladné skaly v zemskej kôre dostanú pod tlak, uvoľňujú energiu ako pružina. Hlbšie sú však horniny teplejšie a vystavené vyšším tlakom, preto majú menšiu tendenciu sa lámať, meniť svoj stav a deformovať sa. V tejto hĺbke sa však stále môžu vyskytnúť zemetrasenia, keď vysoké tlaky tlačia póry naplnené tekutinou v horninách a nútia tekutiny unikať von. Za týchto podmienok môžu horniny podliehať aj zlomu podobnému tým, ktoré sa vyskytujú viac na povrchu.
Dlho ich považovali za záhadné
Zemetrasenia vo veľkej hĺbke sa vyskytovali už pred spomínaným najhlbším zemetrasením. Takéto zemetrasenia odborníci dlho považovali za záhadné, pretože v týchto hĺbkach mala byť všetka voda eliminovaná, a preto by malo byť zložité spustiť prietrže takého druhu. Vysvetlenie by sa dalo nájsť v skupine olivínov, súbore neokremičitanov horčíka, mangánu a železa, ktoré tvoria veľkú časť plášťa našej planéty a od transformácie po transformáciu nadobúdajú rôzne štruktúry. Zdá sa, že tieto štruktúry, od horného plášťa po spodný, majú čoraz menšiu tendenciu sa lámať, a teda vytvárať zlomy, ktoré spúšťajú uvoľňovanie energie a napokon zemetrasenia.
VIDEO Po zemetrasení sa na oblohe objavil podivný úkaz: Ľudia v panike, boja sa apokalypsy
Geológovia sa stále nezhodujú v dôvodoch, prečo dochádza k zemetraseniam vo vrchnom plášti. Jedným z možných vysvetlení je, že hranica medzi horným a spodným plášťom nie je presne tam, kde seizmológovia predpokladajú jej výskyt. Dôvodom môže byť aj anomálne správanie minerálov v skupine olivínov, ktoré v skutočnosti neuzavrú, resp. ani nezačnú premenu skupenstva v dôsledku prvkov, ktoré tieto prechody narúšajú. Týmto spôsobom by spodná vrstva plášťa nebola taká horúca, ako si vedci myslia.
