HONOLULU - Výsledky výskumu publikované v časopise Physics of the Earth and Planetary Interiors spochybňujú doterajšie poznatky o zemskom jadre, ktoré vraj nie je také pevné, ako sa doteraz predpokladalo. Nové výpočty týkajúce sa seizmických vĺn totiž naznačujú, že pevný stred zemegule môže byť v skutočnosti trochu kašovitý.
Vedecká komunita sa viac ako polstoročie domnievala, že vnútorné jadro Zeme je pevná hmota tvorená stlačenou zliatinou železa a obklopená tekutým vonkajším jadrom. Nový výskum však naznačuje, že v skutočnosti ho pravdepodobne tvorí polomäkký až tekutý kov. Seizmologička Jessica Irvingová z Princetonskej univerzity uviedla, že čím viac túto záležitosť vedci sledujú, tým viac si uvedomujú, že nejde o jednu nudnú kvapku železa, ale nachádzame úplne nový skrytý svet. Obrovské teplo a tlak sú príliš horúce na to, aby bola táto časť zemegule preskúmaná človekom alebo sondou vyprodukovanou ľudským mozgom. "Ak sa s našou planétou nestane niečo strašné, nikdy nebudeme schopní priamo pozorovať zemské jadro," skonštatovala Irvingová.
Nesedeli čísla
Geofyzici sa preto aj naďalej spoliehajú na seizmické vlny generované zemetraseniami. Meraním týchto masívnych vibrácií dokážu zrekonštruovať obraz vnútorného fungovania planéty spôsobom, ktorý je podobný CT skenovaniu u človeka. Tieto vlny sú rozdelené na dve kategórie: priame kompresné a zvlnené šmykové vlny. Každá z nich môže pri svojej ceste zrýchliť, spomaliť alebo sa odraziť od rôznych médií. Pre geofyzika z Havajského inštitútu geofyziky a planetológie Rhetta Butlera sa nová štúdia začala hľadaním dôvodu nesúladu čísel. Ten odhalil, keď sledoval, ako seizmické vlny vytvorené veľkými zemetraseniami na piatich rôznych miestach prechádzajú zemským jadrom na presne opačnú stranu zemegule. Niečo však nesedelo a šmykové vlny, ktoré mali prechádzať cez pevnú kovovú guľu, sa namiesto toho v určitých oblastiach odchyľovali.
Vedci sa celý čas mýlili
Čísla Butlera prekvapili a bol si istý, že matematika neklame. Výsledné hodnoty tak naznačovali len jedno, a to, že vedci sa celý čas mýlili. S kolegom preto prehodnotili svoj základný predpoklad, že stred Zeme je pevný a zistili, že vlny, ktoré pozorovali, mohli vzniknúť iba v prípade, ak by jadro malo na svojom povrchu kašovité a polotuhé železo. Rozsah konzistencie tohto prvku by mohol byť podľa geofyzika široký. "Zaznamenali sme, že nie je všade mäkké, ale na niektorých miestach je naozaj tvrdé. Takže vo vnútornom jadre je veľa detailov, o ktorých sme nevedeli," vysvetlil geofyzik. Výskum by tak mohol potenciálne zmeniť chápanie magnetického poľa Zeme. Butler a Irvingová sa domnievajú, že hlbšie pochopenie vnútorného jadra pomôže definovať vzťah medzi vnútrom planéty a jej magnetickou aktivitou.
