NEW YORK - Medzinárodný tím vedcov sa domnieva, že v boji proti novému koronavírusu by mohla byť nápomocná dostatočná genetická odolnosť. Gény obsahujúce prirodzenú rezistenciu boli totiž v minulosti identifikované už aj v súvislosti s inými infekciami, ako napríklad HIV. Odborníci preto plánujú realizovať štúdiu, ktorá by otvorila možnosť lepšie porozumieť tejto tematike.
Článok publikovaný v časopise Nature Immunology poukazuje na existujúce znalosti o genetickej odolnosti voči určitým infekčným ochoreniam. Jeho autori sa v ňom snažia zvážiť faktory, ktoré by mohli ovplyvniť náchylnosť jednotlivca na závažné ochorenia. Predstavujú tak niekoľko cieľov pre budúci výskum a poskytujú komplexnú stratégiu, ako by mohol byť realizovaný. Poukazujú pri tom na fakt, že za 22 mesiacov od začiatku pandémie sú priebehy ochorenia COVID-19 neuveriteľne variabilné, od asymptomatických až po život ohrozujúce. Niektorí pacienti majú mierny priebeh a ani nevedia, že sú chorí, iní končia na pľúcnej ventilácii v nemocniciach, ďalších zas prenasledujú následky nákazy ešte dlhé mesiace po jej prekonaní.
Vedci budú pozorovať ľudskú genetiku
Pravdepodobnosť, že sa nákaza objaví v rámci konkrétnej skupiny, môže dosiahnuť až 70 percent, ale existuje množstvo prípadov, kedy sa niektorí ľudia nenakazili, hoci žili v jednej domácnosti s covid pacientmi. Vedci preto naznačujú, že klinická variabilita koronavírusovej infekcie môže byť okrem iného ovplyvnená aj genetickými faktormi. "Naša štúdia sa týka osôb, ktorí sa nenakazili napriek tomu, že boli opakovane a intenzívne vystavení vírusu SARS-CoV-2. Navrhujeme, aby boli tieto prípady označené ako "genetické" a prinášame vysvetlenie, ako môže byť táto záhada odhalená pomocou pozorovania ľudskej genetiky," vysvetľuje hlavný autor András Spaan.
Prvá z týchto genetických príčin sa podľa vedcov týka vrodenej citlivosti na vírus. Nedostatok interferónov typu I (IFN) bol napríklad spojený s približne pätinou kritických prípadov COVID-19. Ide o proteíny, ktoré hrajú kľúčovú úlohu v antivírusovej imunitnej odpovedi tela, takže možno nie je prekvapením, že vrodené chyby v ich génoch sú spojené s komplikovaným priebehom koronavírusovej infekcie. U 23 týchto pacientov boli zaznamenané chyby na ôsmich miestach v dvoch génoch IFN typu I. Následné výskumy uvádzajú, že viac ako desať percent pacientov s vážnym priebehom covidu má už existujúce autoprotilátky proti IFN typu I, čo tiež naznačuje, že náchylnosť na infekciu môže byť zapríčinená nedostatkom týchto proteínov.
Všetky tieto mechanizmy sú ovplyvnené nedostatkom receptorov, resp. koreceptorov, ktoré využíva patogén na vstup do hostiteľských buniek. Experti preto naznačujú, že podľa tejto línie osoby s krvnou skupinou O môžu byť o niečo odolnejší a krvné skupiny ABO môžu hrať priamu úlohu v infekcii tým, že slúžia ako koreceptory pre SARS-CoV-2. Ďalšie gény, ktoré by mohli ovplyvniť rezistenciu na nový koronavírus, sú gény bunkového receptoru ACE2, cez ktorý vstupuje vírus do buniek a ochranu pred infekciou zabezpečuje vzácna mutácia zníženia jeho expresie. Vedci tiež uvádzajú, že v tomto smere by mohol byť zaujímavý ďalší proteín TMEM41B, ktorý je potrebný na vstup flavivírusov, čiže vírusovej rodiny zahŕňajúcej dengue, žltú zimnicu a Ziku. Jeho vplyv na SARS-CoV-2 ešte nebol overený, ale súvisí so vznikom mnohých infekcií.
Štvorstupňová stratégia
Aby bolo možné overiť potenciálnu vrodenú odolnosť voči nákaze, navrhujú výskumníci štvorstupňovú stratégiu, ktorá sa začína zameraním na neinfikovaných jedincov v jednej domácnosti a na ľudí so symptomatickým priebehom covidu. Ďalej sú ľudia vystavení vírusu bez osobného ochranného vybavenia a nasledujú osoby s negatívnym výsledkom PCR testu a sérologického diagnostikovania. Nakoniec je potrebné porovnať reakciu T buniek, čiže typu imunitnej bunky u rezistentných jedincov s reakciami infikovaných. Vedci už robia nábor do špecializovanej štúdie, v súčasnosti eviduje 400 záujemcov. "Naša štúdia má potenciál pripraviť cestu pre vývoj nových liekov na liečbu covidu-19. Vznik vírusových variantov je varovaním, že COVID-19 bude pravdepodobne pretrvávať ako globálny zdravotný problém celé roky. Vzhľadom na nedostatok konkrétnych a účinných liekov je potrebné odhaliť mechanizmy vrodenej rezistencie voči tomuto ochoreniu. Táto výzva je naliehavejšia ako kedykoľvek predtým," uzavrel Spaan.
