ĽVOV - Andrij Ryštun už trinásť rokov skúma a odhaľuje tajomstvá rieky Poltva, ktorú v 19. storočí nechali úrady ukryť v podzemí pod západoukrajinským mestom Ľvov. Dnes už si väčšina návštevníkov slávnych pamiatok ani neuvedomuje, že sa prechádza nad skrytou riekou s desivou históriou, píše stanica Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) na svojom webe.
Odborník na informačné technológie Ryštun si berie detektor plynu a vstupuje do temnej siete pod Ľvovom. Vydáva sa rovnakou vodnou cestou ako Židia, ktorí sa tu ukrývali počas druhej svetovej vojny. Rieka Poltva kedysi pretekala centrom mesta v otvorenom koryte, ale s rastúcim počtom obyvateľov sa úzky vodný tok stával čím ďalej tým viac znečisteným. Na začiatku roku 1839 preto začali rakúske úrady odvádzať Poltvu do zámerne budovaných podzemných tunelov, ktoré rieku prepojili s ľvovským kanalizačným systémom. Po tom, čo nacistické Nemecko v roku 1941 napadlo Sovietsky zväz, sa vlhké a zatuchnuté tunely premenili na miesto záchrany pre stovky Židov unikajúcich z ghetta alebo pred davovým násilím, ktorého sa v Ľvove dopúšťali niektorí Ukrajinci.
Ďalší miestny bádateľ Oleksander Ivanov v septembri na základe pamätí jedného z preživších holokaustu našiel miesto, kde sa skupina Židov z ghetta v podzemí schovávala. Objavil priestor, kde sa nachádzali okrem iného knihy, fľaša nemeckého piva a silne zhrdzavené svietidlo. Židia sa vtedy do podzemnej siete prekopali z ghetta tunelom. Podľa miestneho historika zúfalých utečencov objavili pracovníci kanalizácií a hoci sa z nich najprv pokúsili vymámiť peniaze, nakoniec im začali pomáhať a nosili im jedlo. Skupina, ktorú tvorilo aj niekoľko detí, z úkrytu vyšla až po tom, ako Ľvov v júli 1944 dobyla sovietska armáda. Z približne 160 000 Židov, ktorí v meste žili pred vojnou, prežilo len 2000.
Desať ohromujúcich zaujímavostí, ktoré ste nevedeli o Dunaji: Hneď tá druhá je tragická
Rieka ale ukrýva i ďalšie tajomstvá. Ryštun verí, že ju ľudia využívali ako úkryt aj počas vrcholiacich stalinských represií v 30. rokoch 20. storočia. Do útrob podzemnej rieky sa odvážil prvýkrát v roku 2008 a už krátko nato sa stal pravidelným návštevníkom desiatok kilometrov tunelov a prietokov. Niekedy tam strávi aj osem hodín. "Poltva je obrovská. Aj teraz, po toľkých rokoch, nachádzam prítokové tunely, ktoré som nikdy predtým nevidel. Okrem histórie je tu aj určitá estetika, ktorá ma priťahuje," rozpráva. V jednej časti sa podľa Andrija nachádza úsek vytvorený z červených tehál, ktorý prieskumníci prezývali "mesačný strop". Keď sa kondenzácia rozžiari vo svetle lámp, vyzerá to vraj ako hviezdy.
Skupina asi päťdesiatich nadšencov skúmajúcich útroby ľvovského podzemia spoločne spravuje webové stránky a pravidelne informuje o objavoch v Poltve. Výpravy ale nie sú bez rizika. V tak úzkych vodných tokoch môžu i vzdialené dažde znamenať náhly príval vody. "Ak dodržiavate všetky pravidlá, je to bezpečné. Za daždivého počasia dole nechodíme. Za trinásť rokov som nezažil nebezpečnú situáciu. Absolútne ale neprichádza do úvahy ísť dolu sám alebo opitý. Musíte sa správať obozretne," upozorňuje Ryštun. V objavovaní podzemnej Poltvy mieni pokračovať, hoci sa do niektorých častí zatiaľ ešte stále neosmelil.
