SYDNEY - Akademici urobili prehľad päťdesiatich štúdií o sociálnych médiách publikovaných od roku 2003 a prišli so zoznamom viac ako štyridsiatich škodlivých účinkov ich používania. Medzi ne patrí napríklad úzkosť, vina či dokonca podnecovanie k samovražde.
Nová štúdia zverejnená v časopise Journal of Global Information Management ukazuje, že s používaním sociálnych médií sú spojené desiatky škodlivých účinkov, ktoré sa netýkajú len duševného zdravia. Odborníci z Technologickej univerzity v Sydney hlásia 46 škodlivých účinkov spojených s používaním Facebooku, Twitteru či Instagramu. Medzi ne patrí úzkosť, depresia, podnecovanie k samovražde, kybernetické prenasledovanie, delikvencia, žiarlivosť, preťaženie informáciami alebo nedostatok online bezpečnosti. Vplyv sociálnych médií sa celkovo prejavuje od telesných a duševných zdravotných problémov po negatívne vplyvy na prácu a akademické výsledky. Pri používaní sociálnych médií je podstatná tiež otázka bezpečnosti a súkromia.
Podľa expertov sa doterajší výskum o sociálnych sieťach zameriaval v drvivej väčšine na ich výhody a potenciál, v dôsledku čoho sa ale prehliadali ich negatívne účinky. "Táto štúdia stavia na obmedzenej existujúcej práci ‚temnej stránky‘ používania OSN (online sociálnych sieti)," uvádzajú autori štúdie vo svojom príspevku.
Tí preskúmali viac ako 50 článkov zo štúdií publikovaných v rokoch 2003 až 2018. V roku 2003 boli sociálne médiá ešte len v plienkach, napríklad Facebook vznikol až o rok neskôr. Jedna z prvých sociálnych sietí, MySpace, bola založená v roku 2003. Medzi 46 škodlivých účinkov tiež patria narušovanie súkromia, podvod, panika, konflikt s ostatnými a zvýšená chuť riskovať. Ďalším bol takzvaný "roasting", čo je zverejňovanie, resp. odosielanie urážlivých správ cez internet s cieľom získať určitý druh reakcie. Účinky však nesúviseli len s duševným zdravím, ako vysvetľuje autorka štúdie Layla Boroonová z Technologickej univerzity v Sydney. "Medzi najbežnejšie negatívne vplyvy patrí psychické poškodenie, ako je žiarlivosť, osamelosť, úzkosť a znížené sebavedomie, ale aj vystavenie sa škodlivému softvéru a riziku phishingu."
Celkovo vedci zoskupili negatívne efekty do šiestich tém: cena sociálnej interakcie, otravný obsah, obavy o súkromie, bezpečnostné hrozby, kyberšikana a nízka výkonnosť.Cena sociálnej interakcie zahŕňa psychické poškodenia, ako sú depresia, úzkosť alebo žiarlivosť, ale aj stratu času, energie či peňazí. Pojem otravný obsah v sebe zahŕňa taký obsah, ktorý užívateľov obťažuje, rozrušuje alebo akokoľvek dráždi. Môže ísť napríklad o rôzne násilné, sexuálne, obscénne príspevky.
V súčasnosti sociálne siete Facebook a Instagram používa viac ako 3,6 miliardy ľudí na celom svete. Väčšia informovanosť o ich potenciálnych nebezpečenstvách môže povzbudiť regulovanie užívateľov a pomôcť softvérovým inžinierom, pedagógom a tvorcom politík vyvinúť spôsoby, ako minimalizovať ich negatívne efekty.
Kompletný zoznam 46 negatívnych vplyvov používania sociálnych sietí:
- Panika
- Podráždenie
- Stres
- Depresia
- Vina
- Žiarlivosť
- Osamelosť
- Horlivé správanie
- Úzkosť
- Nespokojnosť so sebou samým
- Rozptýlenie
- Zhoršenie nálady
- Znížené sebavedomie
- Závislosť od používania sociálnych médií
- Prebytok informácií
- Strata času
- Plytvanie energiou
- Mrhanie peniazmi
- Pracovné preťaženie
- Zvýšená chuť podstúpiť finančné riziko
- Nevhodné príspevky
- Slabý obsah
- Hlúpe vtipy
- Vystavovanie sa sexuálnym obrázkom/správam
- Urážlivý obsah
- Nedostatok súkromia
- Porušenie ochrany osobných údajov
- Nedostatok online bezpečnosti
- Nevyžiadaná komunikácia
- Publikovanie súkromných informácií
- Klamlivé informácie
- Podvody
- Zneužitie informácií
- Odcudzenie identity
- Krádež osobných údajov
- Počítačové prenasledovanie (cyberstalking)
- Škodlivý softvér
- Sociálne inžinierstvo
- Riziko phishingu
- Pocit zneužitia
- Obťažovanie
- Konflikt s ostatnými
- Podnet na samovraždu
- Kriminalita
- Nízka akademická výkonnosť
- Nízky pracovný výkon
