LOS ANGELES - Bývalý bankový lupič prezradil, ako sa mu podarilo vykradnúť viac ako stovku bánk. Nakoniec sa sám prihlásil na polícii. Vo videu opisuje všetky kroky, ktoré musel pri vykrádaní zvládnuť, odhaľuje princíp "práce" bankových lupičov a zároveň sa ospravedlňuje všetkým ľuďom, ktorým jeho konanie spôsobilo problémy.
Päťdesiatročný Cain Vincent Dyer vykradol v rokoch 1999 až 2001 v Kalifornii viac ako sto bánk. Vo svojom videu, ktoré vzniklo v spolupráci s portálom Insider, opisuje svoje postupy a varuje ľudí, aby sa nimi neinšpirovali. "Kto si myslí si, že pôjde spáchať bankové lúpeže tak, ako som to urobil ja, skončí vo väzení. Nechajte to preto na pokoji," hovorí niekdajší najhľadanejší muž USA. Jednou z vecí, ktoré urobil po príchode do banky bolo, že išiel rovno k pokladníkovi. Vedel totiž, že bude mať väčšinu peňazí. Žiadať od ľudí, aby dávali ľudia ruky hore, nie je pritom podľa neho žiaduce. Ktokoľvek, kto pôjde okolo a nazrie dovnútra, totiž rýchlo pochopí, že sa v banke niečo deje.
Dryer sledoval aj atmosféru v prevádzke, aby zistil, ako sa ľudia pohybujú, či sú skôr pomalí a poslušní alebo pôsobia nervózne a vystrašene. Potom sa podľa toho zariadil. Ak všetko prebiehalo pomalšie, bol voči prítomným trochu agresívnejší. "Podľa atmosféry pri pokladni som vedel, že ak aj nepôjdem do trezoru, stále budem mať dobrý zisk." Lupič vykrádal banky podľa ich polohy, museli byť v blízkosti viacerých medzištátnych diaľnic. Zároveň sledoval počasie a premávku. Trvalo niekoľko týždňov, kým sa všetko naučil. Sledoval rôzne typy bankových manuálov, programov pre zamestnancov, sprievodcov personálu, trezory a časové klenby.
Pokiaľ išlo o oblečenie, snažil sa zapadnúť do štýlu, ktorý sa nosil v danej lokalite. Vždy to bolo bežné oblečenie ako rifle a bunda, aby veľmi nevyčnieval. Aby si chránil končeky prstov a dlane, používal lepidlo Krazy Glue. Polícia prišla na miesto zakaždým v priebehu troch až piatich minút, presne ako vo filmoch. Cain parkoval cez ulicu tak, aby tam nestálo iba jeho auto. Vždy používal vozidlo, ktoré zapadalo do okolia a nechal si dostatok priestoru, aby sa odtiaľ dostal preč a nejako zmizol. Po príchode do auta zapol rádio, stiahol okná, odložil čiapku, odhodil maskovanie a spieval. "Mám zapnutú hudbu. Policajti ma míňajú. Pozerám sa na nich, oni na mňa, pretože to, čo v skutočnosti hľadajú, je muž, ktorý sa na nich nepozerá. Keď okolo nás prejde skupina policajtov alebo hasičské autá, čo urobíme? Všetci sa na nich pozeráme. Jediný chlap, ktorého hľadajú, je ten, ktorý sa na nich nepozrie," vysvetlil Dyer v rozhovore.
Na policajnú stanicu sa išiel nakoniec udať sám, pretože vedel, že ho raz zatknú. "Keď sa vo mne začalo prebúdzať svedomie, už som viac nedokázal žiť s hrozbou nebezpečenstva typu život alebo smrť," hovorí bývalý zločinec, ktorý si za svoje trestné činy odsedel deväť rokov. V tom čase nepremýšľal nad psychickou ujmou, ktorú prekonávali obete jeho vyčíňania a čím si museli prejsť, aby zvládli dané situácie. Práve preto začal pracovať s nimi aj s bývalými páchateľmi. "Každého, kto trpel mojím pričinením, snáď upokojí, že sa to snažím napraviť," dodal Dryer, ktorý sa momentálne živí ako motivačný spíker. Má manželku, tri deti a dokonca už aj vnúča.
