BERLÍN - Zmeny klímy spôsobia, že výskyt extrémnych zrážok podobných tým, ktoré v júli viedli k záplavám v Nemecku či Belgicku, bude až deväťkrát pravdepodobnejší. V štúdii, ktorá sa zamerala na súvislosť medzi zmenami klímy a povodňami to uviedol medzinárodný tím klimatológov.
Výskum, ktorý zverejnila klimatologická skupina World Weather Attribution a Európska klimatická nadácia (ECF) taktiež zistil, že zrážky v regióne sú teraz o tri až 19 percent výdatnejšie v dôsledku otepľovania spôsobeného človekom. Zistenia podľa ECF podporujú závery rozsiahlej správy, ktorú tento mesiac zverejnil Medzivládny panel pre zmeny klímy (IPCC), pôsobiaci pri OSN. Ten konštatoval, že v súčasnosti sú k dispozícii nesporné dôkazy o tom, že ľudia otepľujú klímu planéty a že takto spôsobené zmeny sú hlavným hnacím mechanizmom zmien v poveternostných extrémoch. Nová správa ukazuje, že so zvyšujúcimi sa teplotami bude západná a stredná Európa vystavená stále väčšiemu množstvu extrémnych zrážok a záplav.
Extrémy môžu udrieť kdekoľvek
Extrémne zrážky zasiahli časti západnej Európy 12. až 15. júla. Okolo riek Ahr a Erft spadlo za deň viac ako 90 mm zrážok, čo bolo omnoho viac než pri predošlých rekordoch. Pri následných povodniach zahynulo v Nemecku a Belgicku najmenej 220 ľudí. "Udalosti tohto roka znovu ukazujú, že extrémy, ktoré prekonávajú doposiaľ pozorované rekordy, posilňované zmenami klímy, môžu udrieť kdekoľvek a spôsobiť obrovské škody a obete. Miestne a národné úrady v západnej Európe si musia byť vedomé zvýšených rizík plynúcich z extrémnych zrážok, aby sa lepšie pripravili na potenciálne budúce udalosti," uviedol šéf klimatického úradu v Postupime Frank Kreienkamp.
Hrozivé slová klimatológov o extrémnom počasí: Toto nikto nechcel počuť
Vedci analyzovali záznamy o počasí a počítačové simulácie, aby spočítali vplyv klimatických zmien na intenzívne dažďové zrážky, ktoré viedli k záplavám. Porovnali s minulosťou dnešnú klímu, kedy globálne otepľovanie oproti koncu 19. storočia zvýšilo priemernú teplotu o 1,2 stupňa Celzia. Štúdia sa zamerala na extrémne dažde, ktoré vyvolali povodne v dvoch obzvlášť silne zasiahnutých oblastiach v Nemecku, kde v priemere spadlo 93 mm vody za dva dni. Autori pritom analyzovali skôr intenzitu zrážok než hladiny riek, čiastočne i preto, že veľká voda niektoré meracie stanice zničila.
Experti odhalili v týchto lokálnych zrážkových vzorcoch veľkú mieru premenlivosti medzi jednotlivými rokmi. Aby vyhodnotili vplyv klimatických zmien, pozreli sa na údaje zo širšieho regiónu. Skúmali, ako pravdepodobné je, že by sa podobné extrémne zrážky mohli objaviť kdekoľvek v širšom regióne západnej Európy vrátane východného Francúzska, západného Nemecka, východného Belgicka, Holandska, Luxemburska a severného Švajčiarska, a ako to ovplyvňuje stúpajúce globálne teploty. Vedci pri tomto širšom regione zistili, že zmeny klímy spôsobené človekom zvýšili o tri až 19 percent množstvo dažďových zrážok, ktoré spadli za jeden deň. Klimatické zmeny taktiež zvýšili na 1,2-násobok až deväťnásobok pravdepodobnosť, že nastanú udalosti s prudkými zrážkami podobné tým, ktoré spôsobili nedávne záplavy. Podobné udalosti možno pri súčasnom podnebí očakávať v akejkoľvek oblasti západnej Európy zhruba raz za 400 rokov. S tým, ako bude pribúdať množstvo skleníkových plynov a teplota naďalej porastú, budú také výdatné dažde častejšie.
Na štúdii sa podieľalo 39 vedcov z World Weather Attribution, vrátane výskumníkov z univerzít a meteorologických a hydrologických úradov v Belgicku, Francúzsku, Nemecku, Luxembursku, Holandsku, USA a Británie.
