LONDÝN - Odborníci nachádzajú spojitosť medzi vekom detí v školských laviciach a negatívnymi výsledkami v ich štúdiu. Výskum totiž ukazuje, že u detí narodených v lete je vyššia pravdepodobnosť, že budú v dospelosti trpieť depresiou a užívať návykové látky.
Výskum Inštitútu psychiatrie, psychológie a neurovedy (IoPPN) londýnskej King‘s College v spolupráci s Karolínskym inštitútom a Orebro University dokazuje, že deti narodené v lete, ktoré sú obvykle najmladšie v triede, majú väčšiu pravdepodobnosť prepadnúť v dospelosti depresii a užívaniu návykových látok. Vedci tvrdia, že u takzvaných letných detí je vačšia pravdepodobnosť, že v čase, keď opustia školu, budú mať nízke vzdelávacie výsledky, napríklad v podobe horších známok. Nie je to len preto, že im chýba ďalší čas na učenie, ale pretože sú menej zrelé v kognitívnych a sociálnych záležitostiach. Najmladšie deti v triede sú totiž nezriedka horšie akceptované svojimi rovesníkmi, čo môže viesť k problémom s duševným zdravím. Letné deti môžu byť až o takmer dvanásť mesiacov mladšie ako niektorí spolužiaci, a preto majú menej času na rozvoj.
Najmladší žiaci v triede to nemajú ľahké
Na základe týchto zistení požadujú odborníci väčšiu flexibilitu v súvislosti s minimálnym povoleným vekom v škole, aby deťom narodeným v lete neunikol takmer celý kalendárny rok vzdelávania. Patriť medzi najmladších v triede tiež zvyšuje riziko diagnostikovania poruchy pozornosti a hyperaktivity (ADHD). "Behaviorálne charakteristiky, ktoré sú u mladších detí normálne, sa v niektorých prípadoch porovnávajú s oveľa staršími jedincami. Z našich zistení vyplýva, že existencia najmladšieho žiaka v triede má veľmi reálne a dlhodobé dôsledky. Mesiac narodenia dieťaťa ho môže jednoducho znevýhodniť," uviedla autorka štúdie Jonna Kuntsiová.
Vedci skúmali deti ľudí, ktorí prežili výbuch v Černobyle: Ohromujúce zistenie
Štúdia, zverejnená v časopise Journal of the American Academy of Child and Adolescent Psychiatry, skúmala údaje od 300 000 švédskych jednotlivcov zo švédskych národných registrov, ktorí sa narodili v rokoch 1990 až 1997. Keďže švédsky konečný termín nástupu do školy je 1. januára, tí, ktorí majú "mladý relatívny vek, pretože sú najmladší v triede, sa narodili bližšie ku koncu kalendárneho roka. Skúmané osoby s mladým relatívnym vekom sa narodili v novembri alebo decembri a osoby so starým relatívnym vekom sa narodili v období od januára do februára. Všetci jednotlivci boli sledovaní od svojich 15. narodenín do narodenín v roku 2013. Experti zisťovali, či boli alebo neboli odsúdení za trestný čin a prevzali údaje z národného registra pacientov o výskyte užívania návykových látok a depresie. U jedincov bez ADHD bol mladý relatívny vek spojený so 14-percentným zvýšeným rizikom depresie ako aj so 14-percentným zvýšeným rizikom užívania návykových látok a so 17-percentným zvýšeným rizikom nízkeho vzdelania. U tejto skupiny ale nebolo zistené zvýšené riziko kriminality.
U jedincov s ADHD bol mladý relatívny vek spojený s 23-percentným zvýšeným rizikom užívania návykových látok a 12-percentným zvýšeným rizikom nízkeho vzdelania, ale nie s depresiou či kriminalitou. Takže aj keď sa u najmladších detí v triede v neskoršom živote vyskytla väčšia pravdepodobnosť, že budú mať horšie výsledky v oblasti vzdelávania, zvýšené užívanie návykových látok a depresiu, u mladších detí s ADHD sa riziko depresie javilo menej. Prevalencia ADHD bola celkovo vyššia u detí s mladým relatívnym vekom (2,8 percenta vzorky) v porovnaní s deťmi so starým relatívnym vekom (1,7 percenta).
Dôležitý je flexibilný prístup
Kuntsiová uviedla, že výsledky nemusia nevyhnutne ukazovať, že mladý relatívny vek spôsobuje negatívne výsledky. "To, čo naše údaje ukazujú, je dlhodobá asociácia. Byť najmladším v triede zvyšuje riziko týchto výsledkov v neskoršom živote." Akademici poznamenávajú, že negatívne vplyvy mladého relatívneho veku sú v krajinách ako Dánsko oveľa menej bežné, pravdepodobne v dôsledku flexibilnejšieho prístupu k tamojšiemu školskému veku. Malé deti, ktoré nie sú pripravené nastúpiť do školy, majú možnosť nastúpiť neskôr a ako také sú menej ohrozené negatívnymi vedľajšími účinkami pozorovanými v iných štátoch.
Je to postup, ktorý podľa vedcov možno napodobniť aj inde. "Byť najmladším dieťaťom v triede môže mať komplexné vývojové dôsledky a môže ich v počiatočných fázach akademického života znevýhodniť. Ak to máme prekonať, je potrebné lepšie porozumenie zo strany tých, ktorí rozhodujú, učiteľov a lekárov, aby všetky deti mali rovnakú šancu uspieť neskôr v živote," dodala Kuntsiová.
