OXFORD - Mohutná erupcia sopky na gréckom ostrove Santorini podľa všetkého pred 3,5-tisíc rokmi stála za kolapsom jednej z vtedajších civilizácií. Nový výskum ukázal, že pravdepodobnosť opätovného výbuchu bude závisieť na výške hladiny mora. Vďaka tomuto objavu by sa mohla zlepšiť schopnosť vedcov predpovedať erupcie na sopečných ostrovoch, čo je veľmi dôležité pre obyvateľov, ktorí žijú v ich blízkosti.
Santorini patrí medzi obľúbené dovolenkové destinácie aj mnohých Slovákov. Pred viac ako tritisíc rokmi bolo súčasťou oveľa väčšieho ostrova - vtedajšieho centra minojskej kultúry. Ostrov, bohužiaľ, ležal na obrovskej sopke, ktorá vybuchla. V dôsledku erupcie sa ostrov rozpadol na niekoľko menších. Nešlo síce o prvý výbuch sopky, no zrejme dovtedy najväčší. Vedci vo svojej štúdii zverejnenej v časopise Nature Geoscience informovali o tom, že cyklus erupcií závisel od výšky hladiny mora. Zistili to na základe ostrovčekov, ktoré uchovávajú dôkazy o 211 minulých erupciách za ostatných 360 000 rokov.
"Porovnaním histórie erupcií a výške morskej hladiny môžeme prvýkrát skonštatovať, že morská hladina má dôležitú úlohu pri určovaní načasovania erupcií na ostrove Santorini a pravdepodobne aj na iných sopečných ostrovoch," uviedol vedúci autor výskumu Christopher Satow z Univerzity Oxford Brookes. Ďalej vysvetlil, že tento mechanizmus nie je vôbec zložitý; klesajúca hladina mora odhaľuje hmotu zemskej kôry, ktorá sa v dôsledku toho láme. Tieto zlomy umožňujú magme stúpať nahor, čo nakoniec vedie k samotnej erupcii vulkánu.
Obdobie medzi vznikom lomov v kôre a výbuchom je ale pomerne dlhé. Všetky zo spomínaných 211 erupcií, s výnimkou troch, sa vyskytli zhruba 11 000 rokov po tom, ako morská hladina dosahovala minimálne štyridsať metrov pod aktuálnou výškou. To znamená, že hladina mora by musela rapídne klesnúť, aby znova hrozilo riziko erupcie na Santorini.
