AUCKLAND - Nový Zéland, Island, Veľká Británia, austrálsky ostrov Tasmánia a Írsko sú najvhodnejšími miestami na prežitie celosvetového kolapsu spoločnosti. Vyplýva to zo štúdie publikovanej na odbornom serveri Sustainability.
Vedci z britskej univerzity Anglia Ruskin sa snažili prísť na to, aké miesta by mohli nezávisle na sebe čeliť globálnym katastrofám vyvolaným zmenami klímy, pandémiou, finančným kolapsom alebo ich kombináciou. Jednotlivé krajiny zoradili podľa ich schopnosti vypestovať dostatok potravín, chrániť hranice pred masovou migráciou alebo udržať v prevádzke elektrickú sieť a niektoré výrobné kapacity. Z týchto kritérií vyšli najlepšie ostrovy v miernom podnebnom pásme, ktoré majú zároveň nízku hustotu zaľudnenia. Najväčší potenciál na prečkanie globálnej pohromy má podľa výskumu Nový Zéland, kde žije päť miliónov obyvateľov a zhruba päťkrát toľko ovcí. Ostrovný štát má dobré vyhliadky na prežitie hlavne vďaka geotermálnym a vodným zdrojom energie, bohatej poľnohospodárskej pôde a nízkej hustote osídlenia.
Prekvapila Veľká Británia
Štúdia zároveň upozornila na oblasti, ktoré majú jednotlivé štáty zlepšiť, ak chcú zvýšiť svoju odolnosť voči katastrofám, uviedol denník The Guardian. "Zhodli sme sa na tom, že schopnosť ubrániť hranice je nevyhnutná a dôležitá je taktiež poloha v miernom podnebnom pásme," uviedol vedúci autor štúdie Aled Jones, podľa ktorého začalo byť s odstupom času jasné, že na zoznam sa dostanú hlavne veľké ostrovy s vysoko rozvinutými spoločnosťami. "Boli sme celkom prekvapení tým, ako dobre dopadlo Spojené kráľovstvo. Je husto obývané, vo výrobe sa spolieha na externých dodávateľov, nie je najrýchlejšie vo vývoji obnoviteľných technológií a v súčasnosti vyprodukuje len 50 percent zo svojich potravín. Ale má potenciál odolať otrasom," dodal Jones.
Mali sme šťastie, že sa všetko nestalo naraz
"Globálna, energeticky náročná a priemyselná civilizácia, ktorá charakterizuje modernú éru, predstavuje anomálnu situáciu, ak je posudzovaná proti väčšine ľudských dejín," poznamenali vedci. Populačný rast, obmedzené zdroje a ničenie životného prostredia, ktoré ju charakterizujú, uviedli podľa nich celý svet do nebezpečného stavu. Jones pripomenul, že svet zažil v posledných rokoch veľké nedostatky potravín, finančnú krízu i pandémiu. "Mali sme šťastie, že sa všetko nestalo naraz, ale neexistuje žiadny dôvod, prečo by k tomu nemohlo prísť v budúcnosti," dodal výskumník. Ľudia podľa neho musia začať uvažovať o odolnosti v celosvetovom meradle.
