VANCOUVER - Výsledky viacerých vedeckých pozorovaní a štúdii poukazujú na fakt, že po uvoľnení opatrení majú mnohí ľudia problém opätovne sa zaradiť do bežného spoločenského života a zostávajú radšej izolovaní od okolitého sveta. Odborníci však upozorňujú, že utápanie sa v samote a úzkosti nie sú správnou voľbou a najlepšie je zostať aktívni.
Pandémia sa ešte zďaleka neskončila, no mnohé štáty vďaka priaznivejšej epidemiologickej situácii po dlhých mesiacoch aspoň čiastočne uvoľnili obmedzenia. Väčšina ľudí sa teší z toho, že si môže konečne opäť vychutnať kultúrne a športové podujatia a výlety. Mnohým ľuďom však takýto návrat k spoločenským aktivitám vôbec nevyhovuje. Oborníci čoraz častejšie upozorňujú na množiace sa prípady tzv. "jaskynného syndrómu". Ide o nelekársky termín označujúci obavy zo zaradenia sa do spoločenského života po viac ako ročnej sociálnej izolácii.
Syndróm hikikomori
Správa Americkej psychologickej asociácie zverejnená v marci 2021 uvádza, že až 49 percent respondentov priznalo, že sa necítia komfortne, keď sa budú musieť opäť prispôsobovať spoločenskej interakcii. Tento postoj prejavili najmä Afroameričania a Hispánci. Ďalších 46 percent opýtaných uviedlo, že nemajú dobrý pocit z návratu do života, aký bol pred pandémiou. Profesor Steven Taylor z Univerzity v Britskej Kolumbii zverejnil v máji 2020 správu, v ktorej pripustil, že pandémia koronavírusu spôsobí nárast syndrómu hikikomori. Tento fenomén bol po prvý raz definovaný v Japonsku, preto je jeho názov odvodený z japonských slov hiki (stiahnuť sa) a komori (byť vo vnútri). Ľudia trpiaci týmto syndrómom iba málokedy opúšťajú svoj príbytok a praktizujú extrémnu sociálnu izoláciu. "Pandémia pravdepodobne spôsobí nárast výskytu tohto syndrómu, pretože ľudia z obavy o svoje zdravie ustupujú z vonkajšieho sveta kontaminovaného koronavírusmi do bezpečia svojich domovov," píše vo svojom príspevku odborník.
V najbližších rokoch narastie výskyt nepríjemného trendu
Moderná technológia umožnila ľuďom stiahnuť sa do uzatvoreného domáceho prostredia a popri tom zároveň pracovať. Pandémia tak podľa Taylora iba podporila trendy, ktoré sa stávali čoraz obľúbenejšie ešte pred jej začiatkom, ako napríklad práca z domu, sledovanie filmov v domácom prostredí namiesto kina alebo uprednostnenie online nákupov a donášky jedál pred návštevou obchodov a reštaurácií. Profesor tiež uviedol, že pri šírení SARS-u v rokoch 2002 až 2004 bol zaznamenaný masívny nárast počtu ľudí trpiacich príznakmi posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD), čo naznačili aj výsledky štvorročného výskumu sedemdesiatich osôb, ktoré prekonali SARS. Príznaky tejto poruchy malo až 44 percent respondentov. Vzhľadom na počet infikovaných novým koronavírusom ako aj na množstvo obetí sa dá predpokladať, že v najbližších rokoch nastane podobný trend.
Dôvodom obáv však nie sú iba zdravotné problémy. Pandémia prehlbovala už existujúce poruchy súvisiace s úzkosťou, ktoré môžu viesť k správaniu podobnému agorafóbii (chorobný strach z pobytu v otvorených priestoroch, pozn. red.). Viacero výskumov poukázalo aj na nárast psychických problémov počas prvého roku pandémie. Podľa výsledkov jedného z nich sa viac ako 27 percent respondentov sťažovalo koncom apríla 2020 na duševnú tieseň v porovnaní s menej ako 19 percentami osôb pred pandémiou. Mnoho opýtaných vyjadrilo obavu nielen zo samotného ochorenia, ale aj zo straty zamestnania, prehĺbenia socioekonomických rozdielov a zníženia dostupnosti zdravotnej starostlivosti, čo tiež nepriaznivo ovplyvnilo ich duševné zdravie.
Podľa odborníkov je prvým krokom v boji s úzkosťou vedomie, že v tom nie ste sami. Existuje niekoľko jednoduchých vecí, ktoré vám môžu pomôcť vyrovnať sa so stresom. Najlepšie je začať so starostlivosťou o telo, čiže zdravo sa stravovať, pravidelne cvičiť a veľa spať. Pomôcť môžu aj meditácie, koníčky, odpočinok a interakcia s okolím. Prospeje aj pauza v sledovaní, čítaní či počúvaní správ.
