COLUMBUS - Z topiaceho sa permafrostu sa postupne uvoľňujú prastaré vírusy, ktoré predstavujú pre ľudstvo obrovskú hrozbu. Nie všetky z nich sú totiž mŕtve. Najnovšie ich vedci objavili v Tibete a obávajú sa, že dôjde k ich uvoľneniu do životného prostredia.
Štúdia publikovaná v odbornom časopise Microbiome ukázala, že storočný mach dokázal v laboratórnom teple znovu ožiť. Rovnako tak 42 000 rokov staré hlístovce. Tieto fascinujúce pohľady na organizmy z dávnej minulosti Zeme odhaľujú históriu starodávnych ekosystémov vrátane podrobností o prostredí, v ktorom existovali. Topenie permafrostu, ku ktorému v súčasnosti dochádza na viacerých miestach našej planéty, ale vyvolalo určité obavy z toho, že sa staré vírusy opäť vrátia. "Topenie povedie nielen k strate týchto prastarých archivovaných mikróbov a vírusov, ale v budúcnosti tiež k ich uvoľneniu do životného prostredia," píšu vedci v záverečnej správe na čele s mikrobiológom Zhi-Ping Zhongom z Univerzity v Ohiu.
Vďaka novým technikám metagenomiky a novým metódam udržiavania sterilizovaných vzoriek ľadového jadra vedci pracujú na lepšom pochopení toho, čo presne je ukryté v chladnom prostredí. V rámci nového výskumu sa tímu podarilo identifikovať desiatky jedinečných, 15 000 rokov starých vírusov z oblasti Guliya v Tibetskej náhornej plošine a získať prehľad o ich funkciách. "Tieto ľadovce sa formovali postupne a spolu s prachom a plynmi sa v tomto ľade uložilo aj veľa vírusov," uviedol Zhong.
Na Sibíri v permafroste objavili 24-tisíc rokov starý organizmus: Ožil a urobil niečo ohromujúce!
Predchádzajúce výskumy zistili, že mikrobiálne spoločenstvá korelujú so zmenami v koncentráciách prachu a iónov v atmosfére a môžu tiež naznačovať vtedajšie podnebie a podmienky prostredia. V rámci týchto záznamov o dávnych dobách vo výške 6,7 kilometra nad morom v Číne vedci zistili, že o 28 z 33 vírusov, ktoré identifikovali, nikdy predtým nepočuli. "Ide o vírusy, ktoré by prosperovali v extrémnom prostredí," podotkol mikrobiológ Matthew Sullivan z Univerzity v Ohiu. Tieto vírusy navyše majú schopnosť infikovať bunky v chladnom prostredí.
Pri porovnaní svojich genetických sekvencií s databázou známych vírusov vedci odhalili, že najpočetnejším vírusom v obidvoch vzorkách ľadového jadra sú bakteriofágy známe ako Methylobacterium. Ide o baktérie dôležité pre metánový cyklus v ľade. Tieto zmrazené vírusy pravdepodobne pochádzajú z pôdy alebo rastlín a uľahčujú získavanie živín pre svojich hostiteľov. Aj keď sa postrach v podobe starodávnych vírusov javí ako obzvlášť znepokojujúci počas pandémie, najväčšie nebezpečenstvo spočíva v tom, že topiaci sa ľad uvoľňuje obrovské zásoby izolovaného metánu a uhlíka. Je však zrejmé, že ľad môže obsahovať aj informácie o minulých zmenách životného prostredia a vývoji vírusov. Stále totiž vieme len veľmi málo o vírusoch a mikróboch v týchto extrémnych prostrediach a o tom, čo sa tam vlastne nachádza.
