CAMBRIDGE - V roku 1972 publikovali vedci z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) zaujímavú štúdiu. Jej výsledkami sa nedávno zaoberala analytička Gaya Herringtonová. Vo svojej vedeckej práci tvrdí, že autori odvážnych a nie veľmi optimistických predpovedí o poklese životnej úrovne sa pred takmer päťdesiatimi rokmi vôbec nemýlili a ak ľudstvo nepristúpi k radikálnej zmene správania, pravdepodobne dôjde k ich naplneniu.
Vedci z Massachusettského technologického inštitútu publikovali pred polstoročím odvážny a zároveň poriadne odstrašujúci predpoklad týkajúci sa životnej úrovne obyvateľstva. Zostavili model, ktorý zohľadňoval vzájomné pôsobenie ľudí a planéty, pričom z ich pozorovaní vyplynulo, že ľudská spoločnosť bude v polovici 21. storočia smerovať ku kolapsu. Podľa vtedajších zistení má byť spôsobený nárastom populácie, kapitálu a nadmerným využívaním obmedzených zdrojov Zeme. Takmer o päťdesiat rokov neskôr sa modelom začala zaoberať analytička jednej z najväčších účtovníckych spoločností na svete Gaya Herringtonová a prirovnávala ho k súčasnému stavu. Podľa jej vyhlásení sa experti z MIT nemýlili. Ich zistenia môžu v súčasnosti poslúžiť ako harmonogram zániku civilizácie, informuje magazín Vice.
Vedec v roku 1948 šokoval svojou PREDPOVEĎOU: Nikto to nečakal, no začína sa napĺňať!
Vedúca oddelenia udržateľnosti a dynamickej systémovej analýzy v účtovnom gigante KPMG v rámci svojej diplomovej práce na Harvardovej univerzite skúmala pôvodnú štúdiu nazvanú The Limits to Growth. Analyzovala model MIT pomocou desiatich premenných na kontrolu predikcie, akými sú populácia, miera plodnosti, miera úmrtnosti, priemyselná produkcia, výroba potravín, služby, neobnoviteľné zdroje, pretrvávajúce znečistenie, blahobyt ľudí a ekologická stopa. Tieto ukazovatele následne vložila do spomínaného modelu a porovnala ich s empirickými údajmi. Takto dokázala určiť, do akej miery boli vedci schopní predpovedať našu realitu, a zároveň zistila, v akej trajektórii sa momentálne nachádzame.
Podľa zistení odborníčky nemáme veľa dôvodov na optimizmus. Je tu totiž scenár komplexnej technológie (CT), v ktorom sa začína ekonomická stagnácia zhruba v súčasnom období a zahŕňa množstvo negatívnych výsledkov, akými sú krátkodobý pokles výroby potravín a prudké výkyvy v mnohých kategóriách vrátane priemyselnej produkcie a úrovne populácie. Dobrou správou však zatiaľ zostáva, že spoločnosť sa za týchto okolností nezrúti, ak prehodnotíme prístup k odčerpávaniu zdrojov a vďaka novým technológiám sa obnoví výroba potravín.
Prudké zmeny majú nastať o necelých dvadsať rokov
Je tu však aj druhá cesta a tá už nie je až taká ružová. Nazýva sa scenár obvyklého vývoja, ktorý predpokladá, že vo svojom súčasnom prístupe neurobíme prakticky žiadne zmeny. Rovnako ako v scenári CT, aj v tomto prípade začne klesať ekonomický rast už čoskoro a zasiahne nás okolo roku 2030. Namiesto peripetie alebo stagnácie bude trajektória vývoja klesať. Obyvateľstvo, výroba potravín, priemyselná výroba a ďalšie kategórie zaznamenajú zhruba v roku 2040 prudký pokles. Pri tomto všetkom raketovo stúpne znečistenie, pretože budeme rýchlo využívať a spaľovať zostávajúce dostupné zdroje planéty s úplným ignorovaním následkov. "Oba scenáre naznačujú, že pokračovanie v bežnom procese a úsilie o nepretržitý rast nie sú možné. Aj keď je produkt spojený s bezprecedentným technologickým vývojom a prijatím, pokračujúce zaužívané obchodné činnosti nevyhnutne povedú k poklesu priemyselného kapitálu, poľnohospodárskej produkcie a úrovne blahobytu," varuje Herringtonová.
Možnosti nápravy sú obmedzujúce
Podľa jej slov scenár, v ktorom nehrozí globálne narušenie, čiže scenár "stabilizovaného sveta", nie je technicky dosiahnuteľný. Nová štúdia však upozorňuje, že možnosti nápravy sú obmedzujúce. Najskôr by sme museli uznať, že hospodársky rast nemôže neustále stúpať a skôr či neskôr musí dôjsť k jeho zastaveniu. Na Svetovom ekonomickom fóre v roku 2020 Herringtonová navrhla presadzovanie ekonomickej teórie známej ako "rast", ktorá uprednostňuje alternatívne ukazovatele ekonomického úspechu, akým je udržateľnosť, pred tradičnými ukazovateľmi ako HDP. Pre ľudstvo bude kľúčových najbližších desať rokov. Splnené záväzky dramatického zníženia fosílnych palív a zníženia emisií skleníkových plynov by smerovali k tomu, že nevyčerpáme prírodné zdroje. Predpoklady, ako univerzálny základný príjem a rastúci pohyb pracovných síl, môžu pomôcť zmeniť naše predstavy o pracovnom a ekonomickom raste. Podobné modely sa nemusia nevyhnutne naplniť a ešte stále sa môžeme rozhodnúť, či odbočíme z cesty, ktorá vedie k "súdnemu dňu". Musíme to však urobiť čo najskôr.
