NEW YORK - Hoci je smrť považovaná za koniec existencie, mŕtve telo má pred sebou ešte dlhú "cestu", kým sa úplne rozloží a definitívne opustí tento svet. Napriek tomu, že biologický proces rozkladu sa začína hneď po poslednom výdychu, jeho trvanie sa natiahne na celé desaťročia.
Ľudské telo tvorí viac ako dvesto kostí, niekoľko biliónov mikróbov a až 37 biliónov buniek. Jeho postupný rozklad sa začína hneď po smrti. Len pár minút po poslednom výdychu sa vypína mozog a keď srdce prestane biť, zastaví sa prietok krvi a tým pádom aj prenos kyslíka do orgánov a tkanív. Bez krvi najskôr odchádzajú najaktívnejšie orgány a tkanivá, ktoré nie sú schopné pracovať bez kyslíka. Výsledkom zastavenia ich aktivity je vlhkosť. Bunky orgánov a tkanív sú zo 70 percent tvorené vodou. Lenže bez kyslíka, ktorý ich udrží nažive, bunky odumrú a ich obsah stečie na dno rakvy.
Medzitým sa v črevách začína ešte znepokojivejší proces. Zomierajúci imunitný systém už nebude mať žiadne mikróby, ktoré by pomáhali stráviť jedlo, a tie začnú unikať. Najprv "cestujú" z dolných čriev cez tkanivá, žily a tepny. Za pár hodín sa dostanú do pečene a žlčníka s obsahom žltozelenej tekutiny, ktorá začne zaplavovať telo a zafarbovať ho. Asi od druhého do štvrtého dňa sú mikróby už všade, produkujú toxické plyny, ako je amoniak a sírovodík, ktoré sa šíria a telo sa nielen nafúkne, ale aj zapácha. Po troch alebo štyroch mesiacoch sa žltozelená pokožka zmení na hnedočiernu, pretože krvné cievy zoslabnú, rozleje sa v nich železo a pri oxidácii získa hnedočierny odtieň. Vtedy tiež dochádza k rozpadu molekulárnych štruktúr, ktoré držia pohromade bunky, takže tkanivá sa zmenia na vodnatú kašu.
Približne po roku sa rozpadá bavlnené oblečenie, pretože ho rozložia kyslé telesné tekutiny a toxíny. Prežijú iba nylonové kúsky a opasky. V tomto okamihu sa na chvíľu všetky procesy zastavia. Približne o desať rokov, keď sa pozostatky tela dostanú do styku s vlhkým prostredím, nízky obsah kyslíka vyvolá chemickú reakciu, ktorá premení tuk v stehnách a zadku na mydlovú látku zvanú mŕtvolný vosk. Na druhej strane, suchšie podmienky vedú k prirodzenej mumifikácii. Ľudské telo sa totiž dokáže mumifikovať aj prirodzene bez chemikálií. Počas rozkladu sa totiž voda odparuje cez tenkú pokožku na ušiach, nose a očných viečkach, spôsobuje ich vysušenie a sčernenie, známe ako mumifikácia.
Vedci skúmali umieranie: U pacientov krátko pred smrťou zaznamenali nezvyčajný jav
Do päťdesiatich rokov sa tkanivá skvapalnia, zmiznú a zanechajú po sebe mumifikovanú pokožku a šľachy. Nakoniec sa aj tie rozpadnú. Po osemdesiatich rokoch v rakve popraskajú kosti a zostane z nich krehký minerálny rám. Ale ani ten nevydrží večne. O storočie neskôr sa posledné kosti rozpadnú na prach a zostane len najodolnejšia časť tela - zuby. A okrem nich ešte spomínaný vosk a nylonové nite.
