LIMA - Nemka Juliane Koepckeová, ktorá v roku 1971 prežila pád lietadla, si o takmer polstoročie neskôr zaspomínala na najdesivejšiu udalosť svojho života. Napriek tomu, že k nej došlo v peruánskej džungli, na túto lokalitu nikdy nezanevrela a vďaka výskumu miestnej flóry sa z nej stala úspešná biologička.
Na Štedrý deň v roku 1971 sa vtedy sedemnásťročná Juliane vracala so svojou mamou z Limy do Pucallpy za otcom. Jej rodičia sa v Peru venovali vedeckej činnosti v oblasti zoológie a v blízkosti rieky Pachitea založili výskumnú stanicu Panguana. V osudný deň však lietadlo Lockheed L-188A Electra zasiahol blesk a 25 minút po štarte sa zrútilo uprostred džungle. "Les ma úplne pohltil," spomína si Nemka takmer päťdesiat rokov po leteckej katastrofe.
Lietadlo padlo z výšky takmer tri kilometre. Dievčina, obklopená nehostinnou krajinou, sa prebrala z bezvedomia na druhý deň a zranená vyrazila hľadať nejakú pomoc. Vo svojej knihe "Keď som spadla z neba" (2011) uvádza, že sa predierala džungľou a musela si vystačiť s balíkom sladkostí, ktoré našla na mieste nešťastia. Cestu jej sťažoval neutíchajúci hustý dážď, ale najmä zranenie oka. Obklopená krokodílmi a hadmi putovala pozdĺž rieky jedenásť dní, keď stretla miestnych rybárov, ktorí ju zachránili.
Koepckeová aj napriek tejto tragédii zasvätila celý svoj život štúdiu amazonskej fauny a pravidelne sa vracala do Panguany, kde jej otec pracoval ako riaditeľ až do svojej smrti v roku 2000. Pred desiatimi rokmi sa jej podarilo dosiahnuť, aby oblasť, v ktorej pôsobili jej rodičia, vyhlásili za prírodnú rezerváciu. Najmä vďaka darom od mníchovskej pekárne vlastní v súčanosti stanica 16,8 kilometrov štvorcových lesa. "Prisahala som si počas tých jedenástich dní, že ak zostanem nažive, poslúžim dobrej veci. A tak som si vybrala les, ktorý ma pred päťdesiatimi rokmi ušetril," dodala Juliane.
