YALE - Vedci z Univerzity v Yale naznačujú, že šírenie vírusu SARS COV-2 by mohol zastaviť bežný respiračný rhinovírus, pretože spúšťa gény stimulované interferónmi, ktoré prirodzene aktivizujú imunitný systém. K týmto zisteniam dospeli počas laboratórneho experimentovania a publikovali ich v časopise Journal of Experimental Medicine.
Hľadaním možnej liečby koronavírusovej infekcie sa zaoberal vedecký tím na Yalovej univerzite. Pod vedením profesorky laboratórnej medicíny a imunobiológie Ellen Foxmanovej sa vedci zamerali na gény stimulované interferónom v počiatočných štádiách ochorenia COVID-19. Nadviazali tak na svoju predchádzajúcu štúdiu, ktorej výsledky naznačili, že vírusy nachladnutia dokážu ochrániť organizmus pred chrípkou. Preto sa rozhodli opäť použiť rhinovírus, ale tentoraz v boji proti SARS-CoV-2. Infikovali laboratórne vypestované ľudské tkanivo dýchacích ciest novým koronavírusom a sledovali, ako sa bude správať.
Počas prvých troch dní sa vírusová záťaž v tkanive zhruba každých šesť hodín zdvojnásobila. Keď ale výskumníci potom infikovali rovnaké tkanivo rhinovírusom, replikácia SARS-CoV-2 sa úplne zastavila. Pokiaľ však malo tkanivo vystavené rhinovírusu blokovanú antivírusovú ochranu, SARS-CoV-2 bol opäť schopný replikovať sa. Znamená to, že jednoduché prechladnutie by mohlo mať vplyv na závažnosť priebehu covidu -19. "Naša štúdia naznačuje, že bežné prechladnutie nás môže ochrániť pred koronavírusovou infekciou," uviedla Foxmanová.
Výskum ukázal, že prechladnutie aktivizuje antivírusovú ochranu známu aj ako "odpoveď antivírusového interferónu", ktorá chráni organizmus pred mnohými vírusovými infekciami vrátane SARS-CoV-2. "Vieme, že tieto interferónové odpovede sú obzvlášť dôležité pre boj s COVID-19. Vírus robí všetko pre to, aby blokoval tieto obranné mechanizmy hneď ako infikuje telo. Zistili sme však, že ak sú tieto obranné mechanizmy predaktivované iným vírusom, nastáva silná obrana proti SARS-CoV-2 hneď od začiatku infekcie," vysvetľuje doktorka. Odolnosť je však závislá od stavu jednotlivca, ktorý je v čase infekcie vystavený malej vírusovej záťaži. Z tohto dôvodu sú nariadenia týkajúce sa sociálnej izolácie aj naďalej veľmi dôležité.
Vedci okrem toho analyzovali vzorky sterov z nosa infikovaných ľudí v prvých dňoch ochorenia COVID-19. Z výsledkov vyplýva, že SARS-CoV-2 sa rýchlo replikoval v prvých dňoch infekcie a až potom nastúpila obranyschopnosť tela rovnako ako v prípade laboratórneho tkaniva. Oneskorenie medzi infekciou a reakciou organizmu označila Foxmanová ako bod v postupe replikovania COVID-19. Práve toto je totiž obdobie, kedy by interferón mohol potenciálne hrať rozhodujúcu úlohu pri zastavení progresie ochorenia. Komplikácia však nastáva pri liečbe pacienta v bezpríznakovom štádiu ochorenia. Ďalším cieľom je zistiť, či je možné interferón bezpečne a účinne použiť ako profylaktickú liečbu u ľudí, ktorým hrozí zvýšené riziko hospitalizácie pri covide, ako aj u tých, ktorí majú častý kontakt s ostatnými a bola im diagnostikovaná choroba. Doterajšie testy preukázali, že môže byť účinný v počiatočných štádiách infekcie, ale nie pri oneskorenom podaní. Foxmanová tiež dúfa, že vedci lepšie pochopia, ako prítomnosť, resp. neprítomnosť vírusov mení závažnosť následných infekcií.
Lekári upozorňujú: Najbežnejšie príznaky nákazy KORONAVÍRUSOM sa zmenili na tieto
Chrípku a nachladnutie spôsobuje asi pätnásť bežných respiračných vírusov. Stále je veľa toho, čomu ešte nerozumieme v súvislosti s ich šírením a následnými chorobami. Za posledných niekoľko rokov existuje čoraz viac dôkazov o tom, že interakcie medzi respiračnými vírusmi sú dôležité, aby sme mohli zistiť, kto je v danom čase náchylný na infekciu. Tieto interakcie môžu tiež odhaliť spôsob, ako sa vírusy nachladnutia a chrípky každoročne šíria po celom svete. Jedna infekcia totiž ovplyvňuje citlivosť na druhú, čo môže viesť k novej liečbe respiračných vírusov a novým spôsobom ochrany pred budúcimi pandémiami.
