NEW YORK - Lekári v ostatných rokoch upozorňujú na alarmujúci stav plodnosti mužov, ktorý by mohol byť v budúcnosti príčinou prudkého poklesu ľudskej populácie, a to najmä v ekonomicky vyspelých západných krajinách. Najnovšie zistenia však ukazujú, že to nemusí byť celkom tak.
Odborníci v poslednom čase otvorene hovoria o kríze tvorby spermií. Pochmúrne prognózy o problémoch s plodnosťou ľudskej rasy a jej možným vyhynutím nazývané "spermageddon"“ sú však podľa štúdie zverejnenej v časopise Human Fertility veľmi prehnané. Väčšina diskusií zameraných na túto problematiku čerpala dáta najmä z analýzy pochádzajúcej z roku 2017. Uvádza sa v nej, že priemerná celková koncentrácia spermií u mužov zo západného sveta sa od roku 1973 znížila o takmer 60 percent. V prípade, ak by takýto trend pokračoval, tak by sa veľká časť sveta mohla do roku 2045 dospieť ku generácii mužov s nulovým počtom spermií.
Množstvo spermií nie je ukazovateľom vysokej plodnosti
Expertka na reprodukciu Shanna H. Swanová z newyorskej nemocnice Mount Sinai, spoluautorka uvedenej štúdie, argumentuje, že trend poklesu počtu spermií je spojený s rastúcim používaním ftalátov, ktoré sú súčasťou predmetov každodennej spotreby, od detských hračiek a obalov až po potraviny a kozmetiku. V nedávnom výskume sa interdisciplinárny tím vedcov z univerzít v Harvarde, Kolumbii a Adelaide však znovu pozrel na údaje použité v spomínanej štúdii a prišiel s novou teóriou. Podľa nej má počet spermií veľmi širokú škálu prirodzenej variability a ich optimálny počet nie je jasný. "Údajové body, ktoré tvoria metaanalýzu z roku 2017, jednoducho ukazujú, že počet spermií sa líši v závislosti od organizmu, prostredia a časového obdobia," uvádzajú experti. Niektorí muži ich preto majú viac a iní menej, čo je prirodzené. Ich množstvo totiž nie je ukazovateľom lepšieho zdravia či vysokej plodnosti.
Vedci varujú pred ďalším dlhodobým následkom COVID-19: Muži, majte sa na pozore!
Priemerný počet spermií sa pohybuje od 15 do 250 miliónov na mililiter spermy. Neexistujú však dôkazy, ktoré by definovali mierku plodnosti úmernú ich počtu. Keď ich množstvo dosiahne relatívne priemernú hodnotu, automaticky to neznamená, že vyšší podiel zvyšuje pravdepodobnosť reprodukčného úspechu. Počty spermií sú taktiež vysoko citlivé na viaceré faktory, akými sú napríklad tesné nohavice, horúci kúpeľ, choroba a dokonca aj ročné obdobie. Preto je jednorazové meranie ich množstva dosť nespoľahlivým meradlom plodnosti, ktorá pretrváva počas celého života. Zohľadniť treba aj pravdepodobnosť, že prieskumy realizované v 70. rokoch minulého storočia, o ktoré sa opierala správa v roku 2017, vykazovali kvôli zastaraným metódam merania skreslené výsledky.
Západní a iní
Nový výskum poukazuje aj na fakt, že prieskum bol vykonaný iba v anglicky hovoriacich rozvinutých krajinách. Napríklad metaanalýza z roku 2017 jednoducho rozdelila účastníkov prieskumu na "západných" a "iných". Zároveň nezohľadňovala ani rozdiel medzi vidieckym a mestským obyvateľstvom. Nová štúdia poukazuje aj na to, že pri interpretácii akéhokoľvek experimentu je potrebné zachovať opatrnosť, pokiaľ ide o spôsob zhromažďovania údajov a interpretácie výsledkov. V opačnom prípade môže vzniknúť situácia, ku ktorej došlo po zverejnení spornej štúdie pred niekoľkými rokmi. Konšpirátori totiž zneužili zistenia týkajúce sa nižšej tvorby spermií u mužov zo západnej časti sveta a hovorili o nich ako o dôkaze, že dochádza k postupnému likvidovaniu bielej rasy.
