MARBURG - Hlbokomorské huby nie sú známe svojou mobilitou. Koniec koncov, chýbajú im svaly, nervový systém aj orgány. Nový výskum však naznačuje, že tieto starodávne formy života sa skutočne dokážu pohybovať. Dokonca podstatne rýchlejšie, ako si morskí biológovia mysleli.
Experti z nemeckého Inštitútu morskej mikrobiológie Maxa Plancka skúmali stovky fotografií a videí arktických špongií. Objavili sieť chodníčkov, ktorých autormi sú hlbokomorské huby. "Hubky sú jednou z najprimitívnejších foriem života," uviedla Teresa Morgantiová, autorka štúdie, ktorá bola zverejnená v časopise Current Biology. Bolo všeobecne známe, že hlbokomorské huby sa nedokážu pohybovať, pretože nemajú svaly, nervový systém ani orgány. Na veľké prekvapenie vedcov je opak pravdou. "Na začiatku sme boli veľmi skeptickí. Mysleli sme si, že to nie je možné, že špongie sa nemôžu hýbať," pokračuje Morgantiová.
V rámci výskumu experti skúmali podvodné zábery z Langseth Ridge, morského pohoria neďaleko Severného pólu, ktoré sa nachádza takmer kilometer pod trvalo ľadom pokrytou vodnou hladinou. Napriek počiatočnému skepticizmu našli dôkazy o tom, že divoké huby sa pohybovali nielen v okolí svojho chladného biotopu, ale tiež menili smer a dokonca stúpali do kopca. "Sú aktívnejšie, ako sme si mysleli. Predtým sme o tom nemali žiadne dôkazy," doplnila expertka na morské huby Rachel Downeyová z Austrálskej národnej univerzity.
Vedci preukázali, že aspoň niektoré druhy húb sú schopné pomalého plazenia pomocou kontrakcie a rozširovania sa v priebehu dní a týždňov. Aby nahliadli do extrémneho biotopu hlbokomorských húb, Morgantiovej tím sa zameral na zábery zachytené v roku 2016 výskumnou loďou Polarstern. Tie zobrazovali komunitu viac ako 10 000 špongií, ktorá bola taká hustá, že takmer pokrývala horné vrcholy Langseth Ridge. Objavujú sa medzi nimi aj špicule, štruktúry podobné kostre, ktoré huby vylučujú. Výskumníci odhalili, že stopy špicúl sú viditeľné na 70 percentách zo stoviek fotografií skúmaných špongií. Ako a prečo sa morské huby pohybujú po hlbokých polárnych moriach, zostáva zatiaľ záhadou. Podľa autorky výskumu sa však zdá, že idú smerom k jedlu alebo preč od svojich biologických rodičov.