BERLÍN -Pandémia covidu-19 nebola len ranou pre hospodárstvo, výrazne zmenila i vzťahy v spoločnosti a medzi národmi. V rozhovore s novinármi to povedal ekonóm Dennis Snower z výskumného ústavu Global Solutions Initiative, jeden z tvorcov štúdie o vplyvoch pandémie na skupinu najvyspelejších ekonomík (G7). Pokles takzvanej vonkajšej solidarity, teda ochoty zdieľať problémy s ostatnými štátmi a národmi, označil za varovné znamenie pre riešenie budúcich kríz.
"Ak nebude zahraničná solidarita národným záujmom, nedokážeme pandémiu prekonať. Navyše ohrozíme riešenie ďalších problémov a výziev, ktorým ľudstvo čelí, ako je spoločná ochrana klímy," vyhlásil Snower, ktorý pôsobí na berlínskej vysokej škole Hertie School. Za problematické správanie krajín počas krízy označil nárast nacionalizmu vrátane neochoty deliť sa o vakcíny. Štúdia, na ktorej pracoval spoločne s Katharinou Limou de Mirandou z hospodárskeho inštitútu IfW v Kieli, sa opiera o dáta Gallupovho ústavu a Svetovej banky. Z nich vyplýva, že Taliansko s Japonskom vykázali za minulý rok bez ohľadu na pandémiu rast solidarity nielen s vlastnými skupinami obyvateľov, ale tiež so zahraničím. Naopak Francúzsko, Británia a Kanada skončili na opačnom konci hodnotenia. Nemecko síce medziročne zaznamenalo rast vnútornej solidarity, u tej vonkajšej ale prišlo, naopak, k prepadu. Ochota pomáhať cudzím v USA stagnovala.
Snower s de Mirandou sa obávajú, že prístup verejnosti neukazuje, že by si z pandémie vzala poučenie o tom, že globálne problémy si vyžadujú globálne riešenia a spoluprácu. "Obyvatelia reagovali uchýlením sa späť do svojich tradičných štruktúr - národných i sociálnych. Zo sondáže ale vyplynulo, že mladí ľudia a ľudia s vyšším stupňom vzdelania sú ku globálnej spolupráci ochotnejší, a to aj na úkor národných záujmov," uvádza sa v štúdii.
KORONAVÍRUS Pandémia spôsobila prudký nárast nechceného javu u dievčat
Malá ochota k celosvetovému postupu sa počas pandémie prejavila najmä v programe Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) COVAX, ktorého cieľom je zabezpečiť očkovanie pre chudobné štáty. Politici v mnohých krajinách totiž podľa výskumu vystupovali omnoho ústretovejšie než ich obyvatelia. U občanov Spojených štátov a Talianska štúdia rovnako zistila veľký nárast ochoty vziať osud do vlastných rúk. Mierny rast v tomto hodnotení zaznamenali aj Británia a Nemecko, zatiaľ čo Japonsko s Kanadou stagnovali. Výraznejší pokles sa týka len Kanady. "Dôvodom môže byť to, že si ľudia kladú otázky, ako sa o seba a rodiny dá postarať počas karantény, ako si zorganizovať život, prácu z domu či domáce vzdelávanie detí," podotkla de Miranda.
Okrem solidarity a ochoty postarať sa o seba porovnali vedci i výkony ekonomík a emisií oxidu uhličitého. Všetky krajiny G7 prešli vlani hospodárskym prepadom, v prepočte HDP na obyvateľa bol pokles najvýraznejší vo Veľkej Británii (-10,4 percenta), Taliansku (-8,6 percenta) a Francúzsku (-8,4 percenta). Výrazné bolo u všetkých štátov aj zníženie emisií, ktoré v Kanade presiahlo desať percent a Francúzsko, Británia a USA sa tejto hodnote tesne priblížili.
