LONDÝN - Mnohí odborníci predpokladali, že kvôli karanténnym opatreniam sa bude rodiť viac detí, no pravdou je, že sa stal pravý opak a namiesto babyboom nastal pokles pôrodnosti. Štúdie dokazujú, že USA zaznamenali najnižšiu mieru pôrodov v histórii a počet novonarodených detí rapídne klesol aj v niektorých častiach Európy, píše BBC.
Keď sa Frederika na začiatku pandémie presťahovala k rodičom, aby im pomohla so starostlivosťou o staršieho príbuzného, vnímala to ako možnosť stráviť viac času so svojou rodinou. Po niekoľkých mesiacoch však na 33-ročnú Nemku doľahol pocit straty. Je totiž nezadaná a uvedomila si, že ju pandémia pripravila o možnosť s niekým sa zoznámiť a založiť si rodinu. "Čas teraz príde naozaj cenný a môj život sa zastavil," hovorí Frederika, ktorá si schôdzky s potenciálnymi partnermi snažila dohodnúť online. Následné zimné prechádzky v teplotách pod nulou však príliš romanticky nezneli. "Niekedy mám veľmi sklesú náladu a hlavou mi víri myšlienka o tom, že keď sa pandémia skončí, už budem neplodná. Sedím doma v rokoch, kedy môžem mať dieťa," dodala. Demografov ani ďalších odborníkov, ktorí sa zaoberajú výskumom populácie, ale pokles pôrodnosti veľmi neprekvapuje. "Vzhľadom na to, aká je pandémia zlá, nie som vôbec prekvapený," vyhlásil sociológ Philip Cohen z univerzity v americkom Marylande.
Vlani v júni ekonómovia z washingtonského ústavu Brookings odhadli, že sa v Spojených štátoch narodí o 300-tisíc až pol milióna detí menej. V rovnaký čas prieskum v Európe preukázal, že 50 percent Nemcov a Francúzov, ktorí minulý rok plánovali mať dieťa, snahy počať nateraz odložilo. V Taliansku dokonca 37 ľudí uviedlo, že dieťa plánovať prestali úplne. Francúzsko, Južná Kórea, Taiwan, Estónsko, Litva a Lotyšsko za december 2020 a tohtoročný január, teda zhruba deväť mesiacov od začiatku pandémie koronavírusu, evidujú najmenej narodených detí za ostatných dvadsať rokov. Tento vedľajší prejav pandémie, minimálne v USA, zrejme pretrvá aj v nasledujúcich mesiacoch. Prečo teda Európa a Spojené štáty čelia tomuto javu? Jednou z teórií je, že sú ľudia menej sexuálne aktívni. Kinseyho ústav pri univerzite v americkej Indiane zistil, že 40 percent respondentov, nezávisle od veku a pohlavia, počas pandémie hlásilo menej sexu. Výskum z juhovýchodnej Ázie, naopak, takýto pokles nezaznamenal.
Tieto štúdie by sme však mali brať s rezervou, hovorí psychologička a sexuologička Marieke Dewitteová z Maastrichtskej univerzity. "Ľudia na túto pandémiu z hľadiska sexuality a vzťahov reagujú veľmi rozdielne. U niektorých stres túžbu po sexe zvyšuje, u iných zas potláča." Presvedčivejšia je pevná a zavedená súvislosť medzi ekonomikou a rodením detí. História naprieč rôznymi štátmi potvrdzuje, že v časoch ekonomického rastu rastie aj pôrodnosť a naopak neistota vedie k jej poklesu. Je taktiež potrebné vziať do úvahy fakt, že v súčasnosti ženy pomýšľajú na deti až vo vyššom veku a časový úsek, kedy môžu počať potomka, sa tak skracuje. Frederike má napríklad pocit, že jej ubúda drahocenný čas, zostáva ale optimistická. Premýšľa, že si nechá zmraziť vajíčka, alebo sa o dieťa pokúsi s homosexuálnym kamarátom. Tiež ale zvažuje, že deti vôbec mať nebude.
