NEW YORK - Ivan Agerton vtiahol svoju manželku Emily do šatníku v spálni a povedal jej, aby si so sebou nebrala mobil. Veril, že ho špehujú neznámi ľudia a opísal rôzne paranoidné bludy. Podľa lekárov môže ísť o prejav mozgových následkov po prekonaní COVID-19.
Pre 49-ročného Ivana, bývalého námorníka a dokumentárneho fotografa, nebol stres ničím nezvyčajným. Pre denník New York Times vysvetlil, že ani on ani jeho rodina predtým nemali problémy s duševným zdravím. Ale v polovici decembra ho po miernom priebehu COVID-19 zachvátila neznáma psychóza, ktorá zmenila jeho život na nočnú moru. Nemohol spať, podozrieval obyčajných ľudí zo zlovestných motívov a nakoniec musel byť dvakrát hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. "Bola to naozaj najhroznejšia vec, akú som v živote zažil," zdôveril sa.
Podľa lekárov by mohlo ísť o psychotické príznaky, ktoré sa objavujú týždne po prekonaní covidu-19, a to dokonca aj u niektorých ľudí bez predchádzajúcich duševných diagnóz. Tieto príznaky môžu byť jedným z prejavov mozgových následkov ochorenia. Ojedinele sa vyskytli podobné prípady aj pri iných vírusoch. Tento stav je stále veľkou záhadou. Niektorí pacienti majú nutkanie ubližovať iným alebo sebe. Agerton ale napríklad nemá žiadne násilné impulzy, je však takmer obsedantne paranoidný. Niektorí potrebujú týždne hospitalizácie, zatiaľ čo lekári skúšajú rôzne lieky. U iných pacientov zase dochádza k relapsu.
Myslel som len na to, že prichádzam o rozum
Agerton sa koncom novembra po návrate z expedície v Červenom mori nakazil koronavírusom. So zvýšenou teplotou, miernymi respiračnými ťažkosťami a stratou čuchu sa na desať dní izoloval. 17. decembra už začal mať sluchové halucinácie. V noci priskočil k oknu, pretože zvonku počul nejaké hlasy. V obave, že rodiny, ktoré sa pozerajú na vianočné svetlá v susedstve, vedú špionáž, chytil rodinného austrálskeho ovčiaka Dukeho a vyšiel von, "aby dohliadol na ľudí v aute". Následne bol presvedčený o to,, že polícia monitoruje jeho pobyt so psom a každý ďalší pohyb, ktorý urobil. "Nemohol som sa ovládať. Myslel som len na to, že prichádzam o rozum," opisuje svoj vtedajší stav. Po dvoch dňoch o svojich problémoch povedal manželke Emily, ktorá bola ohromená. Požiadal ju, aby nastavila všetky mobily v rodine na režim v lietadle, a obával sa, že ich v dome niekto odpočúva. "Každú polhodinu potreboval urobiť obchôdzky vonku a zistiť, čo tam je," hovorí Emily, ktorá neskôr kontaktovala svoju kamarátku, zdravotnú sestru. Od nej sa dozvedela, že Ivan musí okamžite vyhľadať lekársku pomoc.
Dvojaká osobnosť
Lekári na pohotovosti vylúčili nádor na mozgu a poslali ho domov s liekmi na spanie. Postupne to ale bolo ešte horšie. Agerton sa preto obrátil s prosbou o pomoc na na Švédske medicínske centrum v Seattli. "Keď k nám prišiel, bol veľmi psychotický," uviedla Veronika Zantopová, psychiatrička, ktorá Ivana liečila od jeho prvej hospitalizácie. Pacient podľa nej pôsobil, akoby mal dvojakú osobnosť, pričom jedna z nich sa ho snažila presvedčiť o tom, že po ňom ide polícia a druhá si zase uvedomovala reálne skutočnosti. Magnetická rezonancia ani ďalšie testy ale neodhalili žiadne identifikovateľné problémy.
Po prekonaní COVIDU hrozia dlhodobé následky: Zistenia vedcov nepotešia najmä ženy
Krátko pred Novým rokom sa Agerton vrátil domov. O päť dní neskôr tvrdil, že sa zotavil na 85 percent s výnimkou "malých záchvevov", kedy si myslel, že ventilačný otvor na susedovom dome bol ponorkový periskop. V polovici januára, po tom, ako oslávil svoje 50. narodeniny, vyhlásil, že je už úplne zdravý. O mesiac neskôr však príznaky znovu zaútočili. Američan pociťoval menšiu úzkosť ako predtým, ale paranoja premohla jeho racionálnu myseľ. Lekárov prekvapilo, že sa to vrátilo. Zantopová mu preto zvýšila dávku antipsychotík, pridala lieky proti úzkosti a dva antioxidačné doplnky, no napriek tomu ambulantná liečba podľa nej dostatočne nepomohla. O šesť dní neskôr sa Agertonov stav konečne natoľko zlepšil, aby sa mohol vrátiť domov. Nedávno uviedol, že sa cíti podstatne lepšie, 90 percent paranoje zmizlo. Taktiež sa mu začína vracať čuch. Ivan dúfa, že to signalizuje trvalé zlepšenie. Stále však nie je jasné, ako dlho ešte bude musieť užívať lieky a kedy bude môcť pokračovať vo svojej dobrodružnej práci.
