LONDÝN - Suchá a horúčavy, ktoré po roku 2014 sužujú Európu, sú najhoršie od čias Rímskej ríše. Podľa denníka The Guardian to vyplýva zo záverov štúdie, ktorá vznikla na základe skúmania letokruhov stromov.
Vlny horúčav v minulých rokoch mali podľa vedcov devastujúci vplyv v podobe tisícov predčasných úmrtí, zničenej úrody či lesných požiarov. Nízke hladiny riek miestami zastavili lodnú dopravu i chladenie jadrových elektrární. Hlavnou príčinou sú vysoké teploty, ktoré boli v ostatných rokoch zaznamenané po celej Európe. Klimatológovia predpovedajú v budúcnosti ešte extrémnejšie a častejšie horúčavy a suchá. "Všetci sme si vedomí sledu výnimočne horúcich a suchých rokov, ktoré sme zažívali v ostatnom období. Naše výsledky ukazujú, že táto situácia je mimoriadna. Táto séria nemá za posledných dvetisíc rokov obdobu," uviedol profesor a vedúci štúdie Ulf Büntgen z Cambridgeskej univerzity. Skúmané údaje sa končia rokom 2018, pričom v rokoch 2019 a 2020 boli letá v Európe tiež veľmi horúce.
Podľa klimatológov suchá spôsobila zmena tryskového prúdenia a obehu vzduchu nad kontinentom a ich hlavným pôvodcom bola klimatická zmena. "Zmena klímy znamená, že extrémne podmienky budú stále častejšie, čo by mohlo byť zničujúce pre poľnohospodárstvo, ekosystémy i spoločnosť ako takú," dodal Büntgen. Na štúdii sa podieľal aj Miroslav Trnka, profesor z Ústavu výskumu globálnej zmeny CzechGlobe Akadémie vied ČR a súčasne profesor Mendelovej univerzity v Brne. Podľa neho je strmý nárast výskytu sucha obzvlášť znepokojujúci v poľnohospodárstve a lesníctve. "Bezprecedentné odumieranie lesov v strednej Európe potvrdzuje naše výsledky," skonštatoval.
Desivé slová výskumníkov o Golfskom prúde, ktorý ovplyvňuje klímu na planéte
Výskum, ktorý v pondelok zverejnil časopis Nature Geoscience, analyzoval 27 000 letokruhov zo 147 dubov. Drevo zo žijúcich stromov pomohlo určiť vývoj sucha v poslednom storočí, pre zvyšné obdobie novoveku odborníci skúmali trámy starých budov, ako napríklad kostolov. Dáta k podobe klímy v stredoveku získali z kmeňov dubov, ktoré sa zachovali v riečnych naplaveninách a štrkových korytých. Pre antickú éru použili drevo zo studní.
Predošlé rekonštrukcie klímy z letokruhov využívali šírku a hustotu letokruhov na určenie teploty. Štúdia vedená Büntgenom sa zamerala na množstvo izotopov uhlíka a kyslíka, aby ukázala, koľko vody mali stromy k dispozícii. To vo výsledku dalo vedcom predstavu o miere sucha v daných obdobiach. Ukázalo sa, že vysoká frekvencia súch v posledných rokoch bola v Európe bezprecedentná, dokonca aj v porovnaní so skoršími zničujúcimi suchami, napríklad počas renesancie na začiatku 16. storočia. Vzorky dreva využité pre rekonštrukciu klimatických podmienok v strednej Európe pochádzali z Česka a Bavorska. Štúdia taktiež uvádza, že letá v strednej Európe sa stávajú v posledných dvoch tisícročiach čím ďalej suchšie nehľadiac na súčasné globálne otepľovanie. Ako dôvod tohto dlhodobého trendu vedci vylučujú sopečnú činnosť či slnečné cykly a prikláňajú sa k záveru, že je to spôsobené drobnými odchýlkami dráhy obehu Zeme okolo Slnka.
