PEKING - Podľa výsledkov štúdie čínskych klimatológov môže mať každoročný nárast globálnych teplôt katastrofálne následky na poľnohospodárstvo, ekológiu a zdravie celej populácie. Ak sa nezastaví globálne otepľovanie, zmenia sa do konca tohto storočia intervaly jednotlivých ročných období a drasticky sa zvýši počet horúcich letných dní.
Čínski vedci analyzovali zmeny v ročných obdobiach na severnej pologuli s cieľom zistiť, ako globálne otepľovanie v priebehu niekoľkých rokov zmenilo ich priebeh a dĺžku. Zamerali sa na obdobie od roku 1952 až 2011 a porovnávali jednotlivé historické klimatické dáta. Každý rok identifikovali nástup leta výpočtom obdobia s najvyššími 25 percentami teplôt, zatiaľ čo obdobie s najnižšími 25 percentami definovali ako zimné. Z tejto analýzy vyplynulo, že ak ľudstvo neurobí nič v oblasti obmedzenia emisií skleníkových plynov, tak by sa mohlo letné obdobie do konca roku 2100 predĺžiť na polroka a zimné skrátiť na dva mesiace. Od roku 1952 do 2011 sa počet letných dní zvýšil zo 78 na 95, zatiaľ čo všetky ostatné ročné obdobia sa skrátili. Množstvo zimných dní kleslo zo 76 na 73, jeseň sa skrátila z 87 na 82 dní a jar zo 124 dní na 115. "Letá sú čoraz dlhšie a horúcejšie, zatiaľ čo zimy sú kratšie a kvôli globálnemu otepľovaniu aj teplejšie," vysvetľuje autor štúdie Yuping Guan z Čínskej akadémie vied v správe zverejnenej v časopise Geophysical Research Letters.
Už predchádzajúce početné štúdie preukázali, že meniace sa ročné obdobia predstavujú značné environmentálne a zdravotné riziká. Napríklad dlhšie leto pravdepodobne spôsobí predĺženie peľovej sezóny, čo by mohlo zhoršiť priebeh alergií. Určité oblasti zaznamenali obzvlášť drastické zmeny, pričom podľa výskumníkov bol trend smerujúci k dlhším letným obdobiam najvýraznejší v Stredomorí a v oblasti Tibetskej náhornej plošiny.
Vedci vytvorili SCENÁR vývoja Zeme: To, k čomu dospeli, je ešte mizernejšie než si všetci myslíme
V ďalšom kroku použili vedci sériu zavedených klimatických modelov na zistenie predpokladu, ako by sa mohli veci vyvíjať v závislosti od toho, koľko úsilia ľudstvo vynaloží na potlačenie zmeny podnebia. Z výsledkov vyplynulo, že podľa scenára, ktorý nezahŕňa žiadne zmeny v emisiách skleníkových plynov, sa do konca storočia začne jar a leto zhruba o mesiac skôr ako v roku 2011. Jeseň a zima nastúpia približne o pol mesiaca neskôr. Ak by nastala takáto situácia, bude to mať ďalekosiahle následky v podobe dramatického nárastu sucha, lesných požiarov a iných katastrof spôsobených dlhotrvajúcimi horúčavami. Kratšie a teplejšie zimy by zas mohli viesť k zvýšeniu frekvencie a intenzity búrok, čo by spôsobilo značné straty na ľudských životoch aj majetku.
Zmena v začiatkoch ročných období by zapríčinila aj zmätok v poľnohospodárstve; vegetačné obdobie by začínalo v iných obdobiach roka a museli by sa tak zmeniť postupy vo výseve a vysádzaní plodín. Znamenalo by to zrútenie ekologických systémov, v ktorých synchronizujú jednotlivé rastlinné a živočíšne druhy. Našťastie prebiehajú iniciatívy na zabránenie tohto scenára vrátane Parížskej klimatickej dohody. Vedci však upozorňujú, že sa musí striktne dodržiavať jej obsah.
