DUNBLANE - Vražda šestnástich detí a ich učiteľky, ktorú 13. marca 1996 spáchal v škótskom Dunblane Thomas Hamilton, zostáva dodnes najhorším masakrom v európskych školách. Páchateľ, ktorý sa po čine zabil, bol pre väčšinu obyvateľov mesta čudákom a uzavretým starým mládencom.
Štyridsatriročný Hamilton pôsobi ako vedúci skautský vedúci, kvôli nevhodnému správaniu k chlapcom bol ale vylúčený, s čím sa nikdy nezmieril. Na svoj čin sa pripravoval a všetko mal dopodrobna premyslené. Obete tragédie mali len päť či šesť rokov, učiteľka Gwen Mayorová mala 45. "Práve som chcel začať s druhou časťou rozcvičky, keď som si uvedomila, že sa otvárajú dvere. Mal v ruke zbraň a jeho výraz bolo stelesnené zlo. Nebolo to šialenstvo, v očiach mu bolo vidno úmysel. Presne vedel, čo robí," vypovedala Mayorová, na ktorú vrah vystrelil ako prvú a ktorá nakoniec prežila.
Polícia sa najskôr zaoberala Hamiltonovou možnou sexuálnou úchylkou. Špekulovalo sa o tom, že je pedofil, do osudného rána sa však do konfliktu so zákonom nedostal. Dokonca sa v liste sťažoval kráľovnej, že bol označený za perverzného. Neskôr sa začalo hovoriť viac o tom, že cieľom útoku boli rodičia, ktorých vinil z toho, že nemôže byť v blízkosti ich detí. Keď nemôže byť s nimi on, nebudú s nimi ani ostatní - tak hodnotili psychológovia možné myšlienkové pochody páchateľa.
Vedúcim v skaute sa Hamilton stal v roku 1973, keď mal dvadsať rokov. O rok neskôr bol ale obvinený z toho, že fotografoval polonahých chlapcov a miesto musel opustiť. Pociťoval to ako krivdu a niekoľkokrát sa márne pokúsil o návrat k práci s mladistvými. Pre chlapcov založil športový klub a údajne sa chcel zamestnať v škole, kde neskôr strieľal. Úspešný nebol ani v podnikaní. Jeho náklonnosti k chlapcom sa dovtedy nevenovala väčšia pozornosť.
Nezmyselný masaker Veľkú Britániu natrvalo zmenil. Kampaň obyvateľov Dunblane najskôr prinútila parlament, aby prijal zákon o zákaze zbraní väčšieho kalibru než 0,22 palca (5,6 mm). Potom Británia zaviedla až na výnimky úplný zákaz ručných strelných zbraní. Na pamiatku obetí naspievali deti z Dunblane v sprievode Marka Knopflera pieseň Knocking on Heaven's Door, pričom jej autor Bob Dylan po prvýkrát dovolil zmenu svojho textu. Telocvičňa, kde deti zomreli, bola zbúraná a na jej meiste vznikla pamätná záhrada.